Podľa Dušeka a Chromého ( 1987) poruchu osobnosti, v minulosti označovaná odborne ako psychopatia, zaraďujeme medzi psychické poruchy s malou procesuálnou aktivitou. Ich podstatou je disharmonický vyvinutá osobnosť. Niektoré črty osobnosti sú nadmerne zvýraznené, iné naopak potlačené. Predpokladá sa, že porucha osobnosti vzniká na genetickom podklade, ale rozvíja sa v celej šírke aj v ďalšom vývine osobnosti. V minulosti sa tvrdilo, že psychopatickú osobnosť človek len rodí a že je prakticky nemožné túto poruchu ovplyvniť. Dnes je však zrejmé, že jedinec má určité vrodené dispozície, ale abnormálne charakteristiky vlastnosti sa utvárajú až pôsobením okolia a schopnosťou jedinca prispôsobovať sa. Abnormálne utváraná osobnosť má zníženú osobnosť voči psychotraumatickým vplyvom a preto sa pri psychopatických jedincoch nezrieka prejavujú aj niektoré iné psychické poruchy (neurózy, funkčné psychózy). Niekedy sa ako dekompenzácia označuje zhoršenie prejavov psychopatickej osobnosti z vnútorných (endogénnych) príčin, na rozdiel od patologických reakcií, pri ktorých sú zrejmé vonkajšie vplyvy. Pri návrate zhoršeného psychického stavu do stavu pôvodného môžeme pojednávať o kompenzácií. Abnormálna osobnosť je pojem široký a myslí sa ním, akákoľvek odchýlka od normálneho vývinu osobnosti. U niektorých jedincov sú psychopatické črty iba naznačené, nejde teda o vyhradenú psychopatiu, hovoríme o akcentovanej osobnosti, týchto ľudí nemožno zaradiť medzi normálne osobnosti. Pod pojmom anomálna osobnosť sa rozumejú klinicky ľahšie formy psychopatií.
Praško (2003) spomína, že ľudia s narcistickou poruchou osobnosti majú grandiózne sebavedomie, no v skutočnosti sú zraniteľní na čokoľvek, čo sa ich sebavedomia dotkne a reagujú na to intenzívnou emočnou reakciu. Honzák (2018) spomína, že je prítomná vnútorná neistota. Praško (2003) uvádza, že dominujú prejavy majestátnosti a nadmerná pozornosť zameraná sebahodnoteniu. Po náznaku kritiky, odmietajú alebo nezáujmovo reagujú prudkými emóciami. Pretože sa takým situáciám snaží vyhnúť. Podľa Modella (1975, in Praško, 2003) vo vzťahoch sú často v ľahkej distancií, skúšajú v druhých vytvoriť ilúziu o svojej samostatnosti a pritom sa snažia využiť druhých k posilneniu seba. Novalis a kol. (1999, in Praško, 2003) tvrdia, že narcistickí pacienti často kráčajú po vysunutom lane úspechu so strachom, že pokiaľ sa potknú, skončí to tragicky. Pokiaľ sa v ich živote objavia nevyhnutné zlyhania a neúspech, nedokáže na to adaptívne reagovať, pretože majú tendenciu katatýmne spracovávať význam takých udalostí. Motívy pacientovho správania sú vo vzťahu k jeho súčasným problémom, ako je prázdnota, osamelosť a nedostatok empatie (čo sa popisuje ako neschopnosť priblížiť sa k druhým a tešiť sa z ich prítomnosti, neschopnosť prežívať lásku a podobne.) Ľudia trpiaci touto poruchou osobnosti majú nahryznuté sebavedomie, majú pocity veľkosti, vlastnej dôležitosti a jedinečnosti. Prejavujú sa grandiózne, často sa stavajú na obdiv a sú precitlivení, pokiaľ sa niekto neberie ako originálny, zvláštny alebo očarujúce. Často zveličujú svoje výkony a svoju jedinečnosť. Niekedy dlhé chvíle snia o svojej veľkoleposti a svojich úspechoch. Sebaistota je u nich však veľmi krehká, pri kritike alebo neuznaní alebo pri porovnávaní sa s druhými, ktorí majú niečo zvládnuté lepšie, sa cítia extrémne zranení a môžu podliehať depresívnym náladám alebo zlosti. Podľa Kohúta (1971, in Praško, 2003), ktorý vymedzil narcistickú poruchu osobnosti, bol človek s narcistickou poruchou osobnosti poznačený v skorom vývine opakovaným, intenzívnym zranením svojho sebavedomia. Dlhodobé dôsledky sú vyjadrené poruchami sebavedomia v dospelosti. Pritom striedanie nadhodnocuje alebo podhodnocuje seba i druhé i druhé osoby. Pravdepodobne častá porucha, údaje chýbajú. Priebeh môže byť rozmanitý a veľmi odlišný u rôznych ľuďoch. Môže byť komplikovaná somatizačnou poruchou, konverzná porucha, disociačná porucha, sexuálna porucha alebo depresia. Často vymýšľané rôzne klamstvá, aby bola zachovaná predstava o vlastnej výnimočnosti. Inokedy predstierajú pocity, ktorým chce spraviť dojem na ostatných. Narcistický jedinec je schopný využívať druhých ľudí, ale obvykle sa to racionalizuje ušľachtilými motívmi, disociálni jedinci ho nepotrebujú, pretože si myslia, že celý svet je založený na koristení. U somatizačnej poruche prevažujú telesné problémy, s narcistickou poruchou je častá komorbidita, nakoľko je prítomný pri oboch poruchách pocit menejcenná.
Zoznam použitej literatúry
DUŠEK, K. – CHROMÝ, K. – MALÁ, E. (1987). Psychiatria. Martin: Osveta, 297 s.
HONZÁK, R. – HONZÁK, F. (2018). Čas psychopatů. Praha: Galén, 335 s. ISBN 978-80-7492-984-5.
PRAŠKO, J. et al. (2003). Poruchy osobnosti. Praha: Portál, s.r.o., 359 s. ISBN 80-7178-737-X.