(F60.8) Pasívne agresívna porucha osobnosti

Podľa Dušeka a Chromého ( 1987) poruchu osobnosti, v minulosti označovaná odborne ako psychopatia, zaraďujeme medzi psychické poruchy s malou procesuálnou aktivitou. Ich podstatou je disharmonický vyvinutá osobnosť. Niektoré črty osobnosti sú nadmerne zvýraznené, iné naopak potlačené. Predpokladá sa, že porucha osobnosti vzniká na genetickom podklade, ale rozvíja sa v celej šírke aj v ďalšom vývine osobnosti. V minulosti sa tvrdilo, že psychopatickú osobnosť človek len rodí a že je prakticky nemožné túto poruchu ovplyvniť. Dnes je však zrejmé, že jedinec má určité vrodené dispozície, ale abnormálne charakteristiky vlastnosti sa utvárajú až pôsobením okolia a schopnosťou jedinca prispôsobovať sa. Abnormálne utváraná osobnosť má zníženú osobnosť voči psychotraumatickým vplyvom a preto sa pri psychopatických jedincoch nezrieka prejavujú aj niektoré iné psychické poruchy (neurózy, funkčné psychózy). Niekedy sa ako dekompenzácia označuje zhoršenie prejavov psychopatickej osobnosti z vnútorných (endogénnych) príčin, na rozdiel od patologických reakcií, pri ktorých sú zrejmé vonkajšie vplyvy. Pri návrate zhoršeného psychického stavu do stavu pôvodného môžeme pojednávať o kompenzácií. Abnormálna osobnosť je pojem široký a myslí sa ním, akákoľvek odchýlka od normálneho vývinu osobnosti. U niektorých jedincov sú psychopatické črty iba naznačené, nejde teda o vyhradenú psychopatiu, hovoríme o akcentovanej osobnosti, týchto ľudí nemožno zaradiť medzi normálne osobnosti. Pod pojmom anomálna osobnosť sa rozumejú klinicky ľahšie formy psychopatií.

Praško (2003) uvádza, že táto porucha osobnosti sa vyznačuje hlavne skrytým kladením prekážok, neústupnosťou a nevýkonnosťou. Títo ľudia majú veľké starosti pri spolupráci s druhými, často sú rezistentní voči nariadením autorít, aj keď sa nebúria priamo. Stále bojujú za svoju autonómiu, majú starosti vytvoriť a udržať blízky vzťah, pretože začínajú bojovať o svoju slobodu. Takto štrukturovaní jedinci používajú ako hlavnú stratégiu správania pasívnu rezistenciu voči požiadavkám druhých. Majú tendenciu vzdorovať požiadavkám, povinnostiam a autoritám. Často sľúbia, že niečo urobia, ale z nejakého dôvodu im to nevýjde. Často zabúdajú, váhajú, nápadne často sa sťažujú, sú kritickí k iným, stále nespokojní, zlostní. Svoj hnev a požiadavky však vyjadrujú nepriamym spôsobom. Pritom sa okolie javí ako podráždené a hašterivé, v práci všetko odkladajú. Kazí v práci druhých tým, že svoje povinnosti, na ktorých závisí výsledok práce celého tímu. Majú problémy s prijímaním autorít, nedokážu sa podrobiť, autority často v zákulisí ohovárajú, nároky nadriadených používajú ako prehnané a neodôvodnené. Relatívne komplexnú reakciu na úzkosť vyvolávajúce situáciu je vyhnutné s konfrontáciou a využitie vlastnej agresivity nepriamo. Psychodynamické teórie i teórie učenia zhodne predpokladajú vplyv trestania tvrdohlavosti, presadzovania sa a agresivity v detstve. To potom vedie k pseudozdvorilosti, skrývaniu hnevu, ktorý môže byť ventilovaný nepriamo. Predispozícia môže byť u mladých jedincov trpiacich poruchou opozičného vzdoru. Pomer pohlavia, prevalencia a dedične vplyvy nie sú známe. Postihnutí trpia konfliktami s autoritami, v otázkach podozrievavosti, vlastnej neposlušnosti alebo rozpory medzi potrebou autonómie a súčasnej závislosti. Majú strach z agresie, komplikácie depresiami a abúzom alkoholu. Disociálna porucha osobnosti sa vyznačuje otvoreným vzdorom, nedostatkom súcitu, potrebou mať materiálne alebo pozičné zisky, čo pre pasívne-agresívneho jedinca, neustále chrániaceho svoju autonómiu, nie je typické. Pri anankastickej poruche osobnosti, táto osobnosť je nápadná rigiditou a perfekcionizmom, prakticky priamo nevzdoruje, ale všetko plní starostlivo. Môžu nastať komorbidity, kedy precíznosť, moralita a starostlivosť sa prejavujú smerom k podriadeným a opozícií, konfliktnosť a nespoľahlivosť smerom k autoritám.

Zoznam použitej literatúry

DUŠEK, K. – CHROMÝ, K. – MALÁ, E. (1987). Psychiatria. Martin: Osveta, 297 s.

PRAŠKO, J. et al. (2003). Poruchy osobnosti. Praha: Portál, s.r.o., 359 s. ISBN 80-7178-737-X.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *