Heretik (2016) uvádza, že pri väčšine duševných porúch sa stretávame aj s poruchami v oblasti sexuálneho života. Špecifická zmena sexuálnej reaktivity je spravidla príznakom duševnej poruchy. Kratochvíl (2006, in Heretik, 2016) poukazuje na fakt, že tak ako neuróza sa môže prejaviť rôznymi somatickými ťažkostiam, rovnako tak môže ovplyvniť aj pohlavný život. Problémy v sexuálnom živote môžu byť príčinou neurózy.
Známe sú poznatky o narušenom sexuálnom živote ľudí závislých od psychoaktívnych látok, najmä od alkoholu. Dávky, po ktorých koncentrácia alkoholu v krvi neprekročí koncentráciu 0,6 až 0,8 promile pôsobia popri eufórií, zvýšenej sociability, zvýšeného sebavedomia a anxiolytického účinku aj vzostup sexuálnej apetencie a sexuálnych aktivít. Kunda et al. (1988, in Heretik, 2016) spomína, že väčšia koncentrácia alkoholu v krvi (nad 0,8 promile) spôsobuje útlm, inkordináciu, zhoršenie psychomotorického výkonu, zvýraznenie depresie a úzkosti a v neposlednom rade aj pokles sexuálneho výkonu. Známy je vplyv alkoholu na oddialenie ejakulácie a teda na predĺženie trvania kohabitácie. Novotný (2002, in Heretik, 2016) uvádza, že útlm sexuálnej orgánovej zodpovednosti vplyvom užívania alkoholických nápojov u žien a na deliberáciu sexuálneho správania na úrovni CNS, konštatujúc, že tzv. viac alkoholu neznamená lepšie sexuálne žiť.
Pri poruche osobnosti, najmä pri antisociálnej poruche osobnosti sa stretávame s problematickým životom, ktorý je spravidla s rozpore s zákonom a na škodu inej osoby, čo je v súlade s egocentrickosťou, nízkym stupňom empatie a s nezdržanlivosťou takýchto osôb.
Pri psychózach dochádza k alterácií a súčasne aj k zmenám vzťahu k vlastnému telu a k sociálnemu okoliu. V pozadí problémov, ktoré sa týkajú intímneho života, sú predovšetkým medziľudské vzťahy, respektíve psychózou podmienená nižšia úroveň alebo neschopnosť adekvátnosť sociálnej interakcie. U schizofrenikov dochádza k mimoriadne intenzívnym pocitom viny a k depresiám z masturbácie. Kalina (2001, in Heretik, 2016) poukazuje na blúdny kruh typu zlá nálada – masturbácia- ešte horšia nálada. Niektoré psychofarmaká majú negatívny dosah na sexuálnu reaktivitu, znižujú kvalitu prežívania masturbácie a vedú k strachu z impotencie a frigility, ktoré podľa Kalinu môže viesť ku vysadeniu liekov. Hastík (1982, in Heretik, 2016) zistil v skupine ambulantne liečených schizofrenikov pokles sexuálnej aktivity, avšak v prípade zachovaného partnerského vzťahu ich sexuálne interakcie nevymizli.
Známy je negatívny vplyv depresie na sexualitu v zmysle poklesu libida ako príznaku depresie pri zníženej aktivite depresívneho pacienta. V tomto smere a tiež v smere erektilnej dysfunkcie pôsobia aj samotné antidepresíva. Révész (1981) poukazuje na zaujímavú súvislosť medzi poklesom sexuálnej apetencie a anorgazmie na jednej strane a suicidálnou aktivitou na strane druhej, pričom uvedené sexuálne poruchy považuje za dôležitú a alarmujúcu súčasť presuicidálneho syndrómu.
V prípade mentálnej retardácie tiež musíme počítať s prejavmi sexuality. Pri ľahšej duševnej zaostalosti dochádza počnúc, obdobím dospievania, k prejavom neviazanej sexuality s rizikom nežiadúcej gravidity a infikovaním sexuálne prenosnými chorobami. Sexuálna potreba sa objavuje často imperatívne a je ťažko zvládnuteľná. Pri ťažších stupňoch mentálnej retardácie najmä s automutilačnými aktivitami, ktoré do určitej miery možno usmerniť na masturbáciu v ústraní, ktorá vedie k spokojnosti v dôsledku zníženia tenzie.
Zoznam použitej literatúry
HERETIK, A. sr., jr. et al. (2016). Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof, spol. s.r.o., 912 s. ISBN 978-80-89322-24-4.