Heretik (2016) uvádza, že problematika sexuálne prenosných chorôb sa viaže predovšetkým na rizikové sexuálne správanie, tzv. sexuálne správanie s neznámymi partnermi a navyše bez ochrany. K najčastejšie pohlavne prenosným ochoreniam patria chlamýdiové infekcie, ktoré spôsobujú všetkých nešpecifických zápalov pohlavných orgánov. Nebezpečné sú najmä pre veľmi častý priebeh bez klinických príznakov. Častý je aj výskyt trichomoniázy, ktorú spôsobuje parazit trichomonas vaginalis. U žien sa ochorenie prejavuje svrbivým, riedkym, penivým, spravidla bezfarebným výtokom, muži sú len nosičmi infekcie bez príznakov.
Kvapavka ej hnisavé ochorenie najmä močových ciest a pohlavných orgánov, ktoré je spôsobené gonokokom. Pôvodcom syfilisu (luesu) je spirochéta treponema pallidum. Na mieste vstupu infekcie do tela sa vytvorí nebolestivý tvrdý vred, zduria sa lymfatické uzliny, neskôr sa vytvárajú nesvrbiace vyrážky na rôznych miestach tela: na trupe, dlani, chodidlách, ústach, ktoré môžu aj mokvať. Potom môže nasledovať aj niekoľkoročné bezpríznakové obdobie, avšak napokon s veľmi vážnym postihnutím ktorékoľvek orgánu v tele. Psychické príznaky pri lues sa viažu na jednotlivé štádia ochorenia a sú veľmi rôznorodé. V počiatočných štádiách sa môže objaviť pseudoneurastenický syndróm, v ďalšom štádiu sú príznaky organického psychosyndrómu podobné ako pri vnútrolebečných expanzívnych procesoch. V súčasnosti je známych približne dvadsať sexuálne prenosných ochorení: genitálny opar, genitálne bradavice, candidóza, ale aj infekčná žltačka typu B a C a svrab. Obvlášť veľkou hrozbu je infekcia HIV/AIDS. Imunitný systém človeka je pôsobením tohto vírusu nakoľko vírusu, nakoľko poškodený, že chorý podlieha aj banálnym infekciám, ktoré by za normálnych okolností neboli nebezpečné.
Zoznam použitej literatúry
HERETIK, A. sr., jr. a kol. (2016). Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof, spol. s.r.o., 912 s. ISBN 978-80-89322-24-4.