Medzi ďalšie drogy, ktorých hlavným cieľom je utlmenie centrálnej nervovej sústavy, sú predchodcovia dnešných benzodiazepínov, sedatíva/hypnotiká- barbituráty, novodobé anxiolytiká- benzodiazepíny alebo diskotéková, utlmovacia droga GHB, či liek na spanie Zolpidem. V dávnej minulosti , v sibírskych oblastiach, sa kvôli nedostatku zkvasiteľného cukru v plodoch a pre nepriazdnivé chladné podnebie užívali ako utlmovacie drogy vo väčšom rozsahu miesto alkoholu muchotrávky červené.
Muchotrávky
Ako uvádza Dvořák (2023) hlavné psychoaktívne látky obsiahnuté v muchotrávke červenej sú muscimol a kyselina ibotenová. Obe zlúčeniny môžeme nájsť aj v muchotrávke tigrovanej. Z uvedeného zdroju už vieme, že tento samotný proces, dekarboxylácia kyseliny ibotenovej na muscimol, prebieha v pečeni alebo pri sušení nazbieraných muchotrávok. Muscimol patrí rovnako ako alkohol, medzi drogy tlmivé, môže vyvolať i halucinácie, pôsobí rovnako ako ethanol na receptor GABAA (viď. článok o alkohole). Muchotrávka červená obsahuje halucinogénne zlúčeniny, ktoré majú jedinečnú vlastnosť . Táto jedinečnosť spočíva v odchadzaní vo väčšom množstve močom z organizmu, bez následnej straty jej účinnosti.
Obrázok č. 1 Vzorec molekuly kyseliny ibotenovej a muscimolu (Zdroj: https://slideplayer.cz/slide/2689464/#google_vignette)
Podľa Smolíka (1996) sedatíva a hypnotiká radíme medzi najčastejšie predpisované psychoaktívne látky. Sú užívané per os (cez ústa), teda perorálne.
Ako uvádza Turček (2016) sedatíva a hypnotiká alebo teda lieky účinné na problém so spánkom, najčastejšie nespavosť alebo jej varianty (problém so zaspávaním, prebúdzanie v noci, predčasné budenie nad ránom, nedostatočná kvalita spánku) znekonfortňujú život. Táto nepriaznivá symptomatológia môže byť sprievodným javom pre prekračovanie časových pásiem, pôsobiaceho nadmerného stresového faktora na organizmus alebo somatického/psychického vyčerpania, zlej životosprávy, vrátane užívania psychoaktívnych látok. V psychiatrii sa nespavosť klasifikuje ako symptómom širokého spektra porúch: depresie, mánie, bipolárnej afektívnej poruchy, schizofrénie, schizoafektívnej poruchy, demencií, či závislostí. Turček (2016) rovnako spomína, že menší podiel nespavostí je možné pripísať neorganickým poruchám spánku. Viaceré výskumy dokazujú, že nespavosť (insomnia) je na neurobiologickej úrovni spojená s dysreguláciou cirkadiánnych rytmov. Je možné diagnostikovať nerovnováhu medzi inhibičným GABAA -ergickým (viď. spomínané v článku alkohol) a excitačným glutamatérgickým systémom. Význam v spánkovom biorytme má preto, práve melatonín, dopamín a acetylcholín. Psychofarmaká, teda lieky, ktoré sú schopné meniť psychické rozpoloženie človeka v čase, zohrávajú dôležitú úlohu v ťažkých stavoch postihujúcich funkčnosť a kvalitu života pacienta. Na základe tohto vyjadrenia hypnotiká, v užšom zmysle, chápeme ako uspávadlá, teda farmaká, ktoré dokážu zvrátiť insomniu pacienta bez ohľadu na jej pôvod.
- Dvořák (2023) ďalej klasifikuje hypnotiká do subtypov na barbituráty– prvý barbiturát (kyselina barbiturová), syntetizoval v roku 1864 Adolf von Bayer vo chvíli, keď sa mu podarilo kondenzovať ureu s kyselinou malónovou. Majú antikonvulzívne (teda pôsobia proti kŕčom CNS systému) hypnotické a sedatívne vlastnosti. Obeťou predávkovania bola americká speváčka, herečka Merilyn Monroe, na základe vzniknutej závislosti. Patria ku GABAA-ergickým farmakám, sú agonistami (spúštačmi rovnakej reakcie po naviazaní na receptor, ako pôvodný neurotransmiter, podobne ako benzodiazepíny) na rozdiel však od benzodiazepínov, dokážu otvárať chloridový kanál aj bez prítomnosti GABA.
Obrázok č. 2 Kondenzácia kyseliny malonovej a urey, vznik kyseliny barbiturovej ( Zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Kyselina_barbiturov%C3%A)
- Ako uvádza ďalej Dvořák (2023) benzodiazepíny majú podobný účinok ako ethanol- GABAA receptory. Zvyšuje tlmivý účinok gama-aminomaslovej kyseliny. Najznámejší predstaviteľ je diazepam.
- GHB alebo gama-hydromaslová kyselina, patrí medzi rekreačné, tlmivé drogy a zároveň medzi anestetiká s lekárskym využitím. Pôsobí prostredníctvom svojho vlastného GHB receptoru, ktorý stimuluje uvoľňovanie dopamínu, patrí tiež medzi slabé agonisty GABA A receptoru. GHB získala negatívnu prezývku jej zneužívaním sexuálnymi predátormi. Okrem euforickým účinkov má i účinky afrodiziakálne. Po pridaní do kokteilu v bare, vybrané dievča utlmí natoľko, že nie je schopná proti znásilneniu. Útlm najskôr GHB navodzuje práve pre ich kooperáciu s GABAB receptormi. Pri vyššej koncentrácii naopak sa znižuje hladina dopamínu.
Obrázok č. 3 GHB, z práškovej formy do tekutej (Zdroj: https://www.my5palms.com/addiction-blog/what-is-GHB/)
- Dvořák (2023) ďalej opisuje Zolpidem ako liek, rovnako zneužívaní sexuálnymi predátormi. Ide o veľmi účinnú látku pre vyvolanie spánku. Pôsobí ako agonista na GABAA receptor, podobne ako ethanol alebo benzodiazepíny. Problém môže nastať, keď zolpidem neužijeme presne podľa lekárskych inštrukcií, ak je človek po užití stále aktívny, môže nastať zmätenosť, prípadne sa objavia halucinácie.
Smolík (1996) uvádza, že k rozvoju závislosti je potrebné niekoľko mesiacov každodenného užívania, napriek tomu však existujú veľmi široké interindividuálne rozdiely. Vzhľadom k legálnej možnosti užívania týchto látok a ich častej lekárskej transkripcii zdomácneli tieto látky v bežnej populácii podobne ako iné psychoaktívne látky. Mnoho pacientov stredného veku, začne užívať benzodiazepíny proti nespavosti alebo úzkosti. Už, keď sa stanú závislými, začnú obvykle navštevovať niekoľko lekárov, aby dostali dostatočné množstvo psychoaktívnej látky na lekársky predpis. V subkultúre toxikomanov bývajú sedatíva a hypnotiká užívané ako doplnok iných liekov (napr. ku zvýšeniu euforizujúceho účinku opiodov alebo alkoholu, prípadne stimulujúce účinky kokainu).
„Benzodiazepíny prevládli nad barbiturátmi z dvoch dôvodov:
1) majú podstatne širší terapeutický účinok,
2) barbituráty rýchle indukujú činnosť pečeňových mikrozomálnych enzýmov a spôsobujú tak vznik tolerancie“ (Smolík, 1996, s. 136).
Akútna intoxikácia sedatív a hypnotík
Smolík (1996) spomína, že musia byť splnené všeobecné kritéria pre akútnu intoxikáciu, dysfunkčné správanie sa prejavuje najmenej z nasledujúcich charakteristík: eufória a dezinhibícia (impulzivita) a apatia a útlm, hrubosť alebo agresivita, labilita nálady, zhoršenie pozornosti, anterográdna amnézia, zhoršenie psychomotorického výkonu, rušivý vplyv na výkon bežných denných činností. Musí byť prítomný najmenej jeden z nasledujúcich znakov: kolísavá chôdza, obtiaže pri stoji, nystagmus (pohyb očných bulví), snížené vedomie,
stupor, kóma),erytematózne (prekrvené, sčervenené) kožné lézie. Ak je intoxikácia sedatívami alebo hypnotikami ťažká, môže byt doprevádzaná hypotenziou, hypotermiou alebo dávivý reflexom. Pri intoxikácií sedatívami alebo hypnotikami hrozí ich predávkovanie s následným útlmom CNS a dýchaním. Príznaky a znaky intoxikácie sú podobné ako u alkoholu.
Odvykací stav po užívaní sedatív alebo hypnotík
Smolík (1996) ďalej uvádza, že pre odvykací stav musia byť splnené všeobecné kritéria. Psychodiagnosticky, musia byť prítomné aspoň tri z nasledujúcich prejavov: tras jazyka, viečok, nauzea, dávenie alebo zvracanie, tachykardia, posturálna hypotenzia, psychomotorický nekľud, bolesti hlavy, insomnia, malátnosť alebo slabosť, prechodné zrakové, taktilné alebo sluchové halucinácie alebo ilúzie, pranoidné myslenie, kŕče typu grand mal. Ak je prítomné aj delírium, mala by byť stanovená diagnóza, odvykací stav po sedatívach alebo hypnotikách s delíriom (delírium tremens).
Zoznam použitej literatúry
DVOŘÁK, O. (2023). JÁ, DROGA. Praha: Grada Publishing, a. s. , 200 s. ISBN 978-80-271-3759-6.
PEČEŇÁK, J. – KOŘÍNKOVÁ, V. – BARTL, I. – HOLLÝ, M. – KRÁLOVÁ, M. – MRAVEC, B. – NAGY, M. – ONDIČOVÁ, K. – ONDREJKA, I. – TURČÁNI, P. – TURČEK, M. – VIŠŇOVSKÝ, E. (2016). Psychofarmakológia. Wolter Kluwer, s.r.o., 666 s. ISBN 978-80-8168-542-2.
SMOLÍK, P. (1996). Duševní a behaviorální poruchy. Praha: MAXDORF, s.r.o. , 503 s. ISBN 80-85800-33-0.