Ako uvádza Dvořák (2023) psychedeliká sú zlúčeniny, ktoré vyvolávajú halucigénnu odozvu.Vytvorený zmyslový vnem v našom mozgu je bez reálneho pôsobiaceho podnetu, vnímaného počas bdelého stavu. Halucinácie môžu postihnúť všetky zmysly i niečo naviac. Najznámejšie sú halucinácie zrakové a sluchové. Objavujú sa aj flashbacky, niekoľkosekundové opakovanie výseku skôr prežitých halucinácií. Prepojenie halucinácie s flashbackmi môže trvať i niekoľko rokov. U sluchových halucinácií počujeme neexistujúci hlas alebo hlasy. Môžu si navzájom oporovať. Existujú i halucinácie čuchvé, chuťové, hmatové, môžu byť veľmi komplikované. Nezahrňujú len pocity neexistujúceho kontaktu na povrchu tela, ale i pocity neexistujúceho pohybu. Medzi psychedelické drogy radíme LSD, psilocybín, MDMA, ketamín, dimethyltryptamín.
I. LSD
Kovalík, Trešňák (2006) in Dvořak (2023) uvádzajú, že LSD (diethylamid kyseliny lysergovej) je halucinogénnou drogou. Burn (1967) uvádza, že táto látka je neobyčajne účinná a vyvoláva halucinácie už v mikrogramových dávkach. LSD v mnohých prípadoc často vyvoláva príznaky akoby nedospelosti (hebefrénne príznaky). Pri otrave psychoaktívnou látkou LSD sa zníži napätie sympatického nervového systému, čo sa prejavuje roztiahnutím zorničiek, zvýšením krvného tlaku a zrýchlením pulzu. Keď sa LSD podáva opakovane, ľudia sa stávajú voči tejto látke odolnými a jeho účinok sa znižuje. U normálnych osôb sú jeho účinky výraznejšie ako u osôb trpiacim duševnou chorobou. Dvořák (2023) uvádza, že túto drogu synteticky pripravil chemik Albert Hofman, novovzniknutú zlúčeninu v tej dobe označil LSD-25 a o pár rokov neskôr sa sebe objavil omylom psychedelické, halucinogénne účinky. Kyselinu lysergidovú nájdeme veľa v paličkovici nachové ( Claviceps purpurae). Ide o jedovatú hubu, ktorá parazituje na rastlinách. Podhubie prerastie semenník lipnicovitých rastlín, najmä žita. Lipnicovité rastliny označujeme ako trávy. Pre nás je významné, medzi ne patrí i obilniny. Zo semenníka postupne vzniká plod. Ak je napadnutý paličkovicou, miesto zrnka vzniká tmavý tvrdý útvar nazývaný námel (sklerócium). Dvořák (2023) uvádza, že existuje niekoľko spôsobov ako pripraviť LSD. Ilegálna syntéza môže pracovať len s jednoduchými postupmi. Spravidla vychádza z ergotamínu, ktorý sa dá ľahko kúpiť ako liek proti bolestiam hlavy (migréne) a to vo forme soli s kyselinou vínnou.
Obrázok č. 1 Vzorec molekuly LSD (Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Dietylamid_kyseliny_lysergovej#/media/S%C3%BAbor:LSD_structural_formulae_v.1.png)
LSD a receptory
Dvořák (2023) uvádza, že LSD pôsobí prostredníctvom serotonínových receptorov 5-HT. Receptory, ktoré pracujú so zhodným neurotransmiterom, sa vyskytujú v rade rôznych podtypov, ktoré ani zďaleka nepoznáme všetky. Každý podtyp funguje trochu inak a spravidla sa nachádza v rôznych tkanivách alebo častiach tela. U serotonínového receptoru LSD funguje ako agonista, takže spúšťa rovnakú reakciu ako serotonín.
- na vyvolanie viditeľného účinku postačí 20 mikrogramov LSD, čo je množstvo takmer neviditeľné. V porovnaní s väčšinou drog ide o dávku menšiu než malú. Zaistiť správne dávkovanie malých množstiev zlúčenín nie je v praxi úplne jednoduchá záležitosť. Preto sa najčastejšie užíva zaschnutá kvapka roztoku na kúsku pijáku ako tablety alebo kúsky želatiny zatuhnuté s roztokom LSD, samozrejme orálne.
- Pôsobenie nastupuje rýchlo, polčas rozkladu je as tri hodiny. Vizuálne a sluchové halucinácie začínajú pol hodinu po užití a môžu pretrvávať pri vyšších dávkach asi 20 hodín. Flashbacky môžu prísť i po týždňoch.
- Závislosť ani predávkovanie nikto nezaznamenal. Najväčší problém môže nastať s tým, čo intoxikovaná osoba v priebehu halucinácií predvádza, pričom nie je vylúčená ani samovražda. Halucinácia zriedka doprévádzajú také pocity, ktoré by sa dali označiť za veľmi nepríjemné (Dvořák, 2023).
Obrázok č. 2 Fyzické účinky LSD
II. Psilocybín
Podľa Dvořáka (2023) k ďalším halucinogénnym, psychoaktívnym látkam patrí psilocybín, nie je však tomuto zaradeniu úplne koniec, nakoľko samotný psilocybín nie je halucinogénny, halucinogénom sa stáva až po premene, po jeho metabolizácií v ľudskom tele na psilocín (metabolit). Najviac psilocybínu obsahujú huby rodu Psilocybe, lysohlávky. Mykológovia popísali niekoľko sto druhov lysohlávok, ktoré žijú po celej planéte Zem. Najznámejší bude druh lysohlávka mexická (Psilocybe mexicana). V sušenej hube nájdeme psilocybínu desatinu percenta. Huby sa konzumujú ako čerstvé, tak sušené. Môžeme z nich tiež urobiť nálev. Lysohlávky rastú aj u nás, dokonca existujú i druhy ako lysohlávka česká, no už tento druh vyhynutý. Moderné výskumy ukázali, že ide o poddruh lysohlávky srbskej. Obdobný osud postretol aj lysohlávku moravskú.
Obrázok č. 3 (Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Psilocyb%C3%ADn#/media/S%C3%BAbor:Psilocybin_Structural_Formulae_V.1.svg)
Psilocín a receptory
Dvořák (2023) uvádza, že psilocín pôsobí na niektoré typy serotonínových receptorov ako agonista. Psilocín rovnako zvyšuje koncentráciu neurotransmiterov dopamínu v bazálnych gangliách. Heiman (1994) spomína, že užitie psilocínu výrazne spomalí vnímanie času. Wittmann et. al. (2007) in Dvořák (2023) uvádzajú, že čas sa zastaví, minúty trvajú hodiny. Tento zaujímavý jav súvisí s ovplyvnením aktivity prefrontálna kôra, prefrontálny kortex. Coull, Cheng, Meck (2011) in Dvořák (2023) uvádzajú, že biochemický mechanizmus pôsobenia psilocínu na vnímanie času zatiaľ nie je dobre preskúmaný.
III. Meskalín
Ako uvádza Dvořák (2023) halucinogénne zlúčeniny nevznikajú len hubách, ale aj vo vyšších rastlinách. V kaktuse williamsi, rovnako ako v iných amerických kaktusoch nachádzame alkaloid meskalín. Burn (1967) meskalín je amín podobný svojim zložením adrenalínu, má teda jednoduchú štruktúru. Svojimi psychedelickými účinkami je zrovnateľný s LSD alebo psilocybínom, aj keď je najskôr trochu jedovatejší. Pocit úplnej pohody doprevádza pestrofarebné, kaleidskopické vizuálne halucinácie. Sluchové halucinácie nie sú príliš bežné. Zhoršuje sa rozpoznávanie tváre vrátane vlastnej v zrkadle. Orientácia v čase a priestore sa zhoršuje. Prestávate vnímať rôzne časti tela. Najznámejší kaktus peyotl rastie veľmi pomaly na extrémne drsných a suchých strmých vápencovitých stenách na obmedzenej lokalite v severnom Mexiku a neveľkých priľahlých oblastiach Texasu. Má veľmi tučný, často silne rozvetvený koreň, kvety biele až ružové. Sušené nadzemné časti rastliny sa žúvajú alebo sa z nich pripravuje nálev.
Meskalín a receptory
Dvořák (2023) uvádza, že meskalín rovnako ako ostatné psychedeliká, pôsobí prostredníctvom serotoninových receptorov. Je ich agonistom, takže spúšťa rovnakú odozvu ako serotonín sám. Zvláštne veľkú afinitu má meskalín k skupine serotonínových receptorov 5-HT. Halucinácie spôsobia aktiváciu nervových buniek v prefrontálnom kortexe.
Obrázok č. 4 Vzorec molekuly meskalínu (Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Meskal%C3%ADn#/media/S%C3%BAbor:Mescaline_Structural_Formula.svg)
IV. Extáza
Dvořák (2023) uvádza, že sa jedná o synteticky pripravenú drogu v laboratóriu. Svetlo sveta spatrila v chemickom laboratóriu ako surovina pre prípravu ďalších zlúčenín. S vypuknutím prvej svetovej vojny bola zlúčenina patentovaná ako prostriedok pre tlmenie hladu u vojakov v poli. Snem proviantných dôstojníkov posielalo vozy plné balíčkov tabletiek. Zvažovalo sa aj jej užívanie ako prostriedku na chudnutie, avšak sa trh nikdy neprenikla. Najväčšej slávy získala táto droga pod pomenovaním éčko alebo koleso. Anglické pomenovanie je MDMA.
MDMA je laboratórne pripravená droga, ktorá vznikla bromáciou (za pomoci bromečného činidla bromovodíka) safrolu.
MDMA a receptory
Vo vysokej koncentrácií MDMA v krvi po naviazaní na serotonínové receptory spôsobuje preklopenie fungovania transportéru alebo teda inak povedané prenášača serotonínu zo synaptickej štrbiny. V membráne presynaptického terminálu serotonínových synapsií je umiestnená bielkovina SERT (serotonine transporter). Normálna bielkovina označená ako SERT vychytáva serotonín zo synaptickej štrbiny, no pri pôsobení MDMA sa transportéra fungovania obráti, takže spôsobí ďalšie uvoľnovanie serotonínu. Serotonín sa v synaptickej štrbine nevychytáva a teda sa hromadí. Priechod signálu nie je ukončený. Obdobne pôsobí i na synapsií s neurotransmiterom noradrenalínom prostredníctvom molekuly transportujúji noradrenalín NET (norepinephrine trnsporter) . U dopamínu iba spomaľuje jeho vychytávanie transportér DAT (dopamine transporter)(Dvořák, 2023).
Obrázok č. 5 Vzorec molekuly MDMA (Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Ext%C3%A1za_%28droga%29#/media/S%C3%BAbor:MDMA-Formel.png)
V. Ketamín
Tyler, Yourish, Ionescu, Haggarty (2017) in Dvořák (2023) uvádzajú, že ketamín je jediná psychedelická zlúčenina oficiálne schválená ako psychiatrický liek pre liečbu depresie a schizofrénie. Môžeme ho zaradiť do skupiny disociačných drog, ktoré oddeľujú myseľ od tela. Legálne lekárske experimenty ukázali, že Vaša oddelené myseľ môže nadobudnúť najrôznejších podôb. Ketamín vznikol ako pokus pripraviť efektívny derivát morfínu, ktorý by tlmil bolesť bez akýchkoľvek veďlajších účinkov. Využíva ako rýchlo účinkuje anestetikum, ale využitý bol aj ako rekreačná droga. Pokiaľ ide o anestetické účinky ketamínu, prostredníctvom opioidných receptorov , ketamín funguje aj ako antagonista jedného typu glutamátového receptoru. Ketamín pôsobí na jeho podtyp, ktorý voláme NMDA receptor, ktorý funguje na princípe iónového kanálu pre vápenaté katióny. Quibell, Prommer, Mihalyo, Twycross, Wilcock (2011) in Dvořák (2023) spomínajú, že prostredníctvom spomenutých receptorov ketamín blokuje prenos signálu bolesti v mieche. Mechanizmus antidepresívneho pôsobenia ketamínu ešte v plnosti nepoznáme. Vieme však, že pôsobením na NMDA receptory, sa zvyšuje dopamín v dopaminergných synapsiách.
Obrázok č. 6 Vzorec molekuly ketamínu (Zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Ketamin#/media/Soubor:Ketamine.svg)
Akútna intoxikácia halucinogénom
Smolík (1996) uvádza, že musia byť splnené všeobecné kritéria pre akútnu intoxikáciu. Musí byť dysfunkčné správanie alebo abnormity vnímania, ktoré sa prejavujú jednou z nasledujúcich charakteristík: úzkosť a strach, sluchové, zrakové alebo taktílne ilúzie alebo halucinácie pri plnom vedomí a bdelosti, depresonalizácia, derealizácia, paranoidné predstavy, senzitívna vzťahovačnosť, labilná nálada, hyperaktivita, impulzívne činy, zhoršená pozornosť, rušivý vplyv na výkon bežných denných činností. Musia byť prítomné najmenej dva z nasledujúcich znakov: tachykardia, palpitácia, potenie a zimomravosť, tras, neostré videnie, dilatácia zorníc, poruchy koordinácie.
Podľa Smolíka (1996) môžu sa vyskytnúť zvláštne panické stavy, pri ktorých narastá presvedčenie, že poruchy vnímania sú skutočné, intoxikovaný jedinec má intenzívny pocit, že zošalie, že bol zničený jeho mozog a že ide o nezvratný stav. U predisponovaných jedincov môže intoxikácia prejsť v niektorú z akútnych a prechodných psychotických porúch. Po užívaní halucinogénu sa často vyskytujú psychotické reminiscencie.
Liečba
Liečba spočíva v observácií, ukľudňovanie kontaktu s pacientom, pri veľkej úzkosti podávanie benzodiazepínov, v prípade ťažkej psychotickej symptomatiky aplikujeme incizívne neuroleptika (Smolík, 1996).
Zoznam použitej literatúry
BURN, H. (1967). Drogy, léčiva a lidé, malá moderní encyklopedie. Praha: Orbis, 250 s.
DVOŘÁK, O. (2023). JÁ, DROGA. Praha: Grada Publishing, a. s., 200 s. ISBN 978-80-271-3759-6.
SMOLÍK, P. (1996). Duševní a behaviorální poruchy.Praha: MAXDORF, s.r.o. , 503 s. ISBN 80-85800-33-0.