AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Registrácia: Ministerstvo vnútra SR, č. spisu VVS/1- 900/90-16888 z 24.5.2002
Platobné údaje pre záujemcov o podporu našej činnosti:
IBAN: SK83 1100 0000 0026 2075 6262
Špecifický symbol: 45000
Dvořák (2023) uvádza, že kanabinoidy predstavujú skupinu približne osemdesiatich piatich príbuzných zlúčenín, ktoré sa nachádzajú v rastlinách rodu konope (Cannabis). Tento rastlinný rod, pôvodom z Ázie, zahŕňa tri základné druhy: konope siate (Cannabis sativa), konope indické (Cannabis indica) a konope rumunské (Cannabis ruderalis). Kanabinoidy sa nezaraďujú medzi alkaloidy – tvoria samostatnú skupinu rastlinných chemických látok s odlišnými biologickými účinkami. Najvýznamnejšou a najznámejšou z týchto zlúčenín je THC (delta-9-tetrahydrokanabinol), ktorý je hlavnou psychoaktívnou zložkou konope.
I. Marihuana
Freeman et al. (2019) a Romer Thomsen et al. (2019, in Dvořák, 2023), uvádzajú, že THC (delta-9-tetrahydrokanabinol) je účinná látka drogy známej ako marihuana. Samotná marihuana pozostáva zo sušených kvetov samičích rastlín konope a horných listov rastliny. Kanabinoidy, medzi ktoré patrí aj THC, sa tvoria v drobných chĺpkoch (tzv. trichómoch), ktoré pokrývajú kvety rastliny. Obsah THC v kultúrne pestovaných rastlinách konope za posledné desaťročia výrazne vzrástol v dôsledku cieleného šľachtenia. Kým začiatkom 90. rokov obsahovala marihuana v priemere menej ako 4 % THC, v roku 2018 už táto hodnota presahovala 15 %. V súčasnosti existujú odrody s obsahom až okolo 25 % THC, čo svedčí o intenzívnej snahe pestovateľov o zvýšenie účinku drogy.
Obrázok 1 Vzorec molekuly THC (Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Tetrahydrokanabinol#/media/S%C3%BAbor:Tetrahydrocannabinol.svg)
Vinař (2002, in Dvořák, 2023) uvádza, že jednotlivé kvety i celé okvetie konope siateho sú zelené, od ostatných častí rastliny nie sú príliš odlišné farby, nie sú príliš nápadné a viditeľné. Pôvod slova marihuana nie je úplne jasný. Je pravdepodobne mexického pôvodu a vzniklo spojením ženského krsného mena Maria Juana. Poukazuje na samčie kvety konope, ale môže mať etymologické korene v aztéckych výrazoch mali, čo v preklade znamená trs trávy a ha huana s významom omámujúci.
Dvořák (2023) spomína, že marihuana je u nás najrozšírenejšou drogou, napriek tomu spoločensky akceptovanou. Marihuana je spravidla vo forme obalené cigarety. Účinky sa dostavujú v priebehu niekoľko minút s maximom po 30 minútach. Odznievajú po ďalších dvoch až štyroch hodinách. Gottlieb, Marley (1995, 2018, in Dvořák, 2023) opisujú, že prekvapujúci je obrovský nárast orálneho užívania marihuany. Pojedanie najrôznejších koláčikov sa rýchlo rozmohlo po svete. Rovnako je možné zakúpiť aj čokoládu alebo gumové medvedíky s THC, konopné prepúšťané maslo. Účinky marihuanových koláčikov môžu byť veľmi rozmanité, od úplného spomalenia myslenia po bezdôvodnú veselosť a vizuálne rozdelenie sveta do šesť uholníkov rôznych pestrých farieb. THC sa pri požití cez ústa vstrebáva v hornej časti tenkého čreva. Účinky marihuanových pochutín, napr. koláčik, ich účinnosť pretrváva omnoho dlhšie než po fajčení a nástup je pomalší.
Obrázok 2 Marihuana (Zdroj: https://www.seznamzpravy.cz/clanek/marihuana-je-cim-dal-silnejsi-cesi-ji-podcenuji-a-konci-v-nemocnici-84417)
Telesný tuk
Podľa Dvořáka (2023) má molekula THC dlhý uhľovodíkový reťazec, ktorý jej dodáva výrazné hydrofóbne vlastnosti – THC je teda nerozpustné vo vode, no veľmi dobre sa rozpúšťa v organických rozpúšťadlách a tukoch. Vďaka tejto lipofilite THC ľahko preniká do tkanív s vysokým obsahom tuku, vrátane mozgu. Z tukového tkaniva sa môže uvoľňovať aj dlho po užití, a preto sú metabolity THC detekovateľné v moči aj niekoľko dní až týždňov po konzumácii, najmä u pravidelných užívateľov.
Hašiš
Dvořák (2023) uvádza, že hašiš predstavuje koncentrovanejšiu formu marihuany. Podľa Burna (1967) ide o extrakt z indického konope. Pripravuje sa sušením a mletím konopných listov na prášok, ktorý sa následne zmieša s trochou vody a spracuje do pasty. Táto pasta sa môže konzumovať priamo alebo fajčiť. Účinky hašiša môžu byť až osemkrát silnejšie ako pri bežnej marihuane.
Hašiš možno fajčiť alebo konzumovať orálne – rovnako ako marihuanu, aj z hašiša sa môžu pripravovať potraviny, napr. koláčiky. Tradične sa hašiš vyrába mechanickým oddelením trichómov (živicových žliaz rastliny) trením medzi dlaňami. Predaj a držanie hašišu je protizákonné.
THC a pamäť
Han et al. (2012, in Dvořák, 2023), upozorňujú, že THC negatívne ovplyvňuje krátkodobú pamäť, a to nie prostredníctvom nervových buniek, ale cez gliové bunky. Tie poskytujú neurónom živiny a mechanickú oporu. THC znižuje energetické zásobovanie glie v oblasti hipokampu, čo nepriaznivo ovplyvňuje aj činnosť samotných neurónov. Hipokampus je párová štruktúra mozgu zodpovedná za pamäť a učenie. Jeho dysfunkcia vedie k poruchám kognitívnych procesov.
Kanabinoidné receptory a endokanabinoidný systém
Na rozdiel od iných psychoaktívnych látok, kanabinoidy pôsobia na vlastné špecifické receptory – tzv. kanabinoidné receptory (CB1, CB2), ktoré sú súčasťou systému naviazaného na G-proteíny. Tieto receptory regulujú vnímanie bolesti, chuť, náladu, emócie, motiváciu aj pamäť. Ľudské telo si navyše produkuje vlastné kanabinoidy, tzv. endokanabinoidy, ktoré slúžia na reguláciu rôznych biologických procesov. Hlavným z nich je anandamid, ktorý pôsobí ako neurotransmiter (Dvořák, 2023).
Muškátový oriešok ako halucinogén
Jaffe (1990, in Dvořák, 2023), uvádza, že muškátový oriešok (Myristica fragrans) obsahuje psychoaktívnu látku myristicín, ktorý môže spôsobiť halucinogénne účinky. Po niekoľkých hodinách od konzumácie sa môže dostaviť pocit odosobnenia a derealizácie, sprevádzaný suchom v ústach, smädom, návalmi tepla do hlavy, začervenaním tváre a zrýchleným pulzom. Muškátový oriešok je sušené semeno tropického stromu muškatovníka pravého.
Akútna intoxikácia kanabinoidmi
Smolík (1996) definuje akútnu intoxikáciu kanabinoidmi ako stav, ktorý sa vyznačuje dysfunkčným správaním alebo poruchami vnímania. Musí byť prítomný aspoň jeden z nasledujúcich prejavov:
- eufória, dezinhibícia,
- úzkosť, agitovanosť,
- paranoidné predstavy,
- spomalené vnímanie času,
- zhoršený úsudok a pozornosť,
- halucinácie (zrakové, sluchové, taktilné),
- depresonalizácia, derealizácia.
Okrem toho musí byť prítomný aspoň jeden fyzický znak, ako napríklad:
- sucho v ústach,
- zvýšená chuť do jedla,
- tachykardia.
Vo vyšších dávkach sa môžu objaviť panické stavy, mierne delírium alebo dlhodobá psychóza trvajúca až niekoľko týždňov. U predisponovaných jedincov môže intoxikácia viesť k relapsu schizofrénie. Liečba väčšinou nie je potrebná.
Škodlivé užívanie kanabinoidov
Chronické užívanie kanabinoidov môže viesť k úzkostným či depresívnym stavom, prípadne k rozvoju tzv. apaticko-abulického syndrómu. Užívatelia často kombinujú marihuanu s alkoholom, kokaínom alebo inými drogami, čím sa zvyšuje riziko zdravotných aj sociálnych komplikácií. Závislosť je pri kanabinoidoch skôr psychologická. Fyzický odvykací stav sa spravidla nevyskytuje, ani po dlhodobom a intenzívnom užívaní. Kanabinoidy sú však považované za “vstupnú bránu” k užívaniu tvrdších drog.
Kanabinoidy, najmä THC, sú aktívnymi látkami konope, ktoré ovplyvňujú pamäť, náladu a vnímanie prostredníctvom kanabinoidných receptorov. Marihuana a hašiš sú najbežnejšie formy, pričom ich účinky závisia od spôsobu užitia a koncentrácie THC. Chronické alebo nadmerné užívanie môže viesť k psychickej závislosti, poruchám kognitívnych funkcií a zvýšenému riziku zdravotných či sociálnych komplikácií. Napriek spoločenskej akceptácii je dôležité brať do úvahy potenciálne riziká spojené s kanabinoidmi.
Literatúra
BURN, H. (1967). Drogy, léčiva a lidé, malá moderní encyklopedie. Praha: Orbis, 250 s.
DVOŘÁK, O. (2023). JÁ, DROGA. Praha: Grada Publishing, a. s. , 200 s. ISBN 978-80-271-3759-6.
SMOLÍK, P. (1996). Duševní a behaviorální poruchy. Praha: MAXDORF, s.r.o. , 503 s. ISBN 80-85800-33-0.