Podľa Dušeka a Chromého ( 1987) poruchu osobnosti, v minulosti označovaná odborne ako psychopatia, zaraďujeme medzi psychické poruchy s malou procesuálnou aktivitou. Ich podstatou je disharmonický vyvinutá osobnosť. Niektoré črty osobnosti sú nadmerne zvýraznené, iné naopak potlačené. Predpokladá sa, že porucha osobnosti vzniká na genetickom podklade, ale rozvíja sa v celej šírke aj v ďalšom vývine osobnosti. V minulosti sa tvrdilo, že psychopatickú osobnosť človek len rodí a že je prakticky nemožné túto poruchu ovplyvniť. Dnes je však zrejmé, že jedinec má určité vrodené dispozície, ale abnormálne charakteristiky vlastnosti sa utvárajú až pôsobením okolia a schopnosťou jedinca prispôsobovať sa. Abnormálne utváraná osobnosť má zníženú osobnosť voči psychotraumatickým vplyvom a preto sa pri psychopatických jedincoch nezrieka prejavujú aj niektoré iné psychické poruchy (neurózy, funkčné psychózy). Niekedy sa ako dekompenzácia označuje zhoršenie prejavov psychopatickej osobnosti z vnútorných (endogénnych) príčin, na rozdiel od patologických reakcií, pri ktorých sú zrejmé vonkajšie vplyvy. Pri návrate zhoršeného psychického stavu do stavu pôvodného môžeme pojednávať o kompenzácií. Abnormálna osobnosť je pojem široký a myslí sa ním, akákoľvek odchýlka od normálneho vývinu osobnosti. U niektorých jedincov sú psychopatické črty iba naznačené, nejde teda o vyhradenú psychopatiu, hovoríme o akcentovanej osobnosti, týchto ľudí nemožno zaradiť medzi normálne osobnosti. Pod pojmom anomálna osobnosť sa rozumejú klinicky ľahšie formy psychopatií.
Ako uvádza Praško (2003) emočne nestabilná porucha osobnosti sa prejavuje výraznou afektivitou nestálosti a tendencií správať sa impulzívne bez uváženia následkov. Honzák (2018) spomína, že je celkom zbytočne rozdelená do dvoch podtypov ako impulzívny a hraničný typ, pretože sa v praxi často prekrývajú. Praško (2003) uvádza, že schopnosť plánovať si veci dopredu býva malá. Výbuchy silné zlosti môžu viesť k násilnému alebo explozívnemu správaniu. Vyvolajú sa ľahko, najmä, keď druhý impulzívne správanie kritizujú alebo sa proti nemu stavajú. U impulzívneho typu prevažuje emočná nestálosť a nedostatočná kontrola impulzivity. Bežne sú výbuchy násilia alebo hrozivé správania, zvlášť, ak je jedinec ostatnými kritizovaný. U hraničného typu sú prítomné niektoré charakteristiky emočnej nestálosti, naviac má pacient nejasné alebo narušené predstavy o sebe samom, cieľoch a vnútorných preferenciách (vrátane sexuálnych). Máva chronické pocity prázdnoty, ktoré striedajú zmeny afektivity a sebahodnotenia. Príčinou opakovaných emočných kríz alebo epizód porúch správania bývajú intenzívne, väčšinou nestále interpersonálne vzťahy. Excesívne pokusy vyhnúť sa opustenosti môžu viesť k sebevražedným vyhrážkam alebo sebapoškodzujúcim/ automutilačným činom, pálenie cigaretou, porezanie kože ostrým predmetom, búšením končatinou alebo hlavou do steny a podobne aj keď tie sa môžu vyskytnúť bez zjavných príčin. Pacienti s hraničnou poruchou osobnosti môžu byť i veľmi bystrí ľudia, ktorí sa dobre verbálne vyjadrujú. Často hovoria o tom, že nevedia, kým v skutočnosti sú ani ako sa cítia, chýba im pocit vnútornej konzistencie. Hnev prežívajú veľmi intenzívne ako zúrivosť. Bývajú iritabilní, k druhým nadmerne kritickí. Ich emocionálne potreby sú takmer nenasýtiteľné. Hlavným emocionálnym rysom je vždy afektívna dysregulácia, neschopnosť odložiť emočný impulz, ktorý prinesie úľavu. Racionálne kognitívne vyhodnotenie situácie, ktoré však neprichádza včas, nie je schopné dysfunkčnú emocionalitu korigovať. Rozpor medzi emocionálnou reaktivitou a kognitívnym spracovaním môže byť výrazné. Aj keď postihnutý môže byť schopný, dobre hodnotiť správanie a jasne si uvedomovať, že deštriktívny čin bol vyprovokovaný kritikou druhej osoby (alebo odmietanie, či do konca vlastným sebahodnotením v priebehu hĺbania o sebe). Ďalšou tendenciou je nadmerná simplifikácia riešenia problému v živote, ktorá neodpovedá intelektu. K problémom sa postihnutí často stavajú bezmocne, alebo ich riešia skratkovite. Jednotlivé problémy pre nich znamenajú krízu. Život sa podobá dramaticky napísanému televíznemu seriálu. Príčina je neznáma. Z enviromentálnych vplyvov sú uvažované faktory sexuálneho zneužívania v detstve, týranie dieťaťa, odmietanie alebo hyperprotektivita. Ide o veľmi častú poruchu, ktorá v populácií postihuje okolo 2-3 % ľudí. Častejšia je u žien (2:1), v rodinách je vyššia prevalencia porúch nálady, dosiciálnych porúch a závislosti. Hraničná porucha osobnosti sa 5x objavuje častejšie u príbuzných prvého stupňa, ako v bežnej populácií. Údaje o výskyte poruchy však môžu byť nepresné, pretože sa jedná o najčastejšiu poruchu osobnosti, s ktorou psychiatri prichádzajú do kontaktu (až 25 % hospitalizovaných pacientov). Priebeh býva značne kolísavý. Aj cez pôvodné podozrenie, porucha spravidla neústi k schizofréniu. Pre hraničnú poruchu osobnosti je typické zlyhanie v sociálnych a pracovných vzťahoch a menší kvalita života. Títo ľudia zriedka uzatvárajú manželstvá. Vo vyššom veku dochádza ku zlepšeniu. Časté sú sebevražedné pokusy, sebapoškodzovanie, depresie, prechodné psychotické poruchy, somatoformné poruchy, abúzus psychoaktívnych látok. Narcistická porucha osobnosti sa vyznačuje intenzívnymi pocitmi na dne, označovaním seba ako diabla, pacient súťaží, v popredí je túžba po obdive. U histriónskej poruche osobnosti sú menej časté histriónske pokusy sebapoškodzovanie. Pri diferenciálnej poruche osobnosti, manipulácií smeruje k získaniu pozičnej alebo materiálnej výhody. U hraničnej poruchy osobnosti manipulácia smeruje k vyvolaniu záujmu okolia. V období dekompenzácie môže mať hraničiar prechodne charakter psychotickej poruchy, priebeh je však krátky, spravidla pár dní, mikropsychotické epizódy. Epizóda zmeny nálady u porúch nálady býva dlhšia, najmenej 14 dní, zatiaľ čo u hraničnej poruchy osobnosti bývajú epizódy kratšie.
Zoznam použitej literatúry
DUŠEK, K. – CHROMÝ, K. – MALÁ, E. (1987). Psychiatria. Martin: Osveta, 297 s.
HONZÁK, R. – HONZÁK, F. (2018). Čas psychopatů. Praha: Galén, 335 s. ISBN 978-80-7492-984-5.
PRAŠKO, J. a kol. (2003). Poruchy osobnosti. Praha: Portál, s.r.o., 359 s. ISBN 80-7178-737-X.