ako vzniká zamilovanosť?!
LIMBICKÝ SYSTÉM
Simon a Schuster (1996, in Janov, 2013) uvádzajú, že väčšina limbického systému, tvoreného niekoľkými štruktúrami, dozrieva okolo 20. mesiaca po narodení. Hipokampus je zrelý už v dvoch rokoch po narodení. Amygdaly su párové mandľovité útvary, priliehajúce zvnútra ku spánkovým lalokom a spojené so susedným hipokampom. V mozgu plnia úlohu akejsi križovatky. Amygdala je teda ústredňou cítenia, ktorá skrz hypotalamu prijíma a vysiela signály z a do orgánových sústav. Správy o emočnom cítení predáva tiež talamu, ktorý ich tlmočí frontálnej kôre a umožňuje tak uvedomovať si, čo cítime. Nedávny výskum dokazuje, že amygdaly sa tvoria omnoho skoršie ako neokortex a to v rámci vývinu jedinca (ontogenéza), tak v rámci dlhého evolučného procesu, ktorý nás premenil zo zvierat v ľudské bytosti (fylogenéza). Je to jedna z najstarších mozgových štruktúr, umiestnená v susedstve hipokampu, ako je u vývinovo niečo mladšia. Amygdala má zásadný vplyv na spracovanie emočných podnetov v priebehu prvého polroku života. Foyer a Noctor (1999, in Janov, 2013) amygdaly si zjavne vyrábajú vlastné ópium. Uvoľnujú opiáty, ktoré potláčajú bolesť a držia ju mimo sféru uvedomenej pozornosti. Vďaka amygdale cítime, cítenie je schopnosť vnímať a prežívať seba samého, je esenciou nášho ľudstva. Pokiaľ nemáme nedočítaný mozog, nemôžeme cítiť na 100%. Cítiť znamená mať prístup k rôznym aspektom nášho mozgu, zvlášť k štruktúram, ktoré sú pre cítenie nevyhnutné. Mať prístup k pocitom znamená mať prístup ku všetkým základným úrovniam mozgových funkcií, schopnosť zostúpiť k tomu, čo leží v najhlbších zákutiach mozgu a precítiť to. Lásku potrebujeme k rozvoju i celej našej osobnosti, k tomu, aby sme sa mohli učiť, tvoriť, milovať druhých a byť zdraví. Bolesť signalizuje, že systému hrozí nebezpečenstvo. Čím menej je v systéme utíšenej bolesti, tým lepšie máme prístup k nižším vrstvám mozgu. A lepší prístup znamená väčšiu harmóniu, vyrovnanosť a uvoľnenosť. Prístup k nižším úrovniam nám umožňuje žiť kľudne a spokojne, s radosťou, elánom, ale i smútkom, keď je na mieste. Umožňuje nám žiť bez nevysvetlených symptómov a impulzívneho jednania, bez nutkania prejedania sa, bez neustálej potrebe sexu, ktorý slúži len k uvoľneniu napätia. Podľa Kevernea (s. a.) neurohormón oxytocín je jedným z hormónov lásky. V istom zmysle ho môžeme rozumieť, že sa viaže na limbické emočné centrá v mozgu. Konečný záver je teda v tom, že láska potláča bolesť a prináša uvoľnenie tým, že podnecuje sekréciu určitých neurotransmiterov. Keď nám niekto chýba, môže to znamenať, že nám bolesť z odlúčenia odčerpáva zásoby serotonínu a preto potrebujeme prítomnosť milovanej osoby, aby sme sa sa normalizovali. Týmto prípadom môžeme byť na na druhom človeku závislí. Znížená hladina serotonínu bráni v tvorbe citových pút, socializácií a empatií, znamená menej dotykov a láskania, skrátka menej lásky. Vysoká hladina serotonínu podporuje uvoľnenosť, odpočinok a rast, regeneráciu a uzdravenie, láskyplné správanie a tvorbu citových väzieb. Serotonín sa nachádza len v tele cicavcov. Je možné, že láska, už v akejkoľvek podobe, bola v priebehu histórie dôležitou podmienkou vývinu živočíchov, bez nej by nedošlo, k tak dramatickému vývinu mozgu. Uvažujeme o podstate ľudskej existencie, musíme brať do úvahy rolu lásky vo vývine a evolúcií človeka. Láska je základom ľudstva. Oxytocín rovnako ako objatie, ukľudňuje. Tiež urýchľuje pôrod. Syntetický oxytocín (pinocín) sa podáva matkám, u ktorých treba podporiť pôrodné sťahy a má celú radu ďalších využití. Ako uvádza Uvnas-Moberg (1998, in Janov, 2013) oxytocín a vazopresín sú hormóny, ktoré nám umožňujú sa súcitiť s druhými a vciťovať sa do ich pocitov a bolesti. Naše správanie a sekrécia endokrinných hormónov vychádza z určitého neendokrinného, teda biochemického základu. Jeho súčasťou je i oxytocín, jeho hladina závisí na pozitívnych prežitkoch lásky v skorom veku a ktorý pomáha udávať smer nášmu životu.
LÁSKA A ZÁVISLOSŤ: ZÁVISLOSŤ NA LÁSKE
Uvnas-Moberg (1998, in Janov, 2013) spomína, že pocit blaha vzniká pôsobením oxytocínu a dopamínu, práve tento pocit a tento hormonálny stav sú tým, čo človeka pripútava k droge. Dopamín totiž umocňuje účinnosť oxytocínu tým, že zvyšuje jeho schopnosť viazať sa na receptory. Oxytocín bráni vzniku tolerancie k drogám, ako je morfium, tiež rozvoj abstinenčných príznakov pri ich opustení. Inak povedané, ako materská láska, tak jej chemická obdoba môžu zabrániť vzniku závislostí. Vhodnejším prostriedkom je samozrejme láska. Oxytocín pôsobí ako injekcia u zvierat a zvyšuje sa účinok analgetík (opiátov) . Oxytocín pôsobí ako protiváha bolesti a pocitov nemilovanosti. Drogovo závislí ľudia pri dostatku oxytocínu nemajú potrebu zvyšovať dávky drog.
Autonómny nervový systém, ktorý riadi spontánne životne dôležité funkcie, pozostáva z dvoch vetiev, parasympatických a sympatických. Oxytocín stimuluje sympatikum, vazopresín sa viac zapája do aktivácie parasympatika. Každý človek osciluje medzi sympatikom a parasympatikom. Vazopresín má skôr aktivačný účinok, ktorý nám udržuje ostražité upozornenie na rušivé prvky.
ŠTÁDIA LÁSKY
Dopamín
Podľa antropologičky Helen Fisherovej trvá raná, či vášnivá láska od dvanástich po osemnásť mesiacov. Pokiaľ má pár ostať pohromade, musí sa u milencov vyvinúť odlišný typ lásky, láska priateľská. Je sprostredkovaná molekulami najmä dopamínu, ktorý navodzuje pri búrlivej zamilovanosti až príznaky sekundárnej psychózy, serotonínu, oxytocínu, endorfínu (mozgovej verzie morfia), endokanabinoidov (mozgovej verzie marihuany). Priateľská láska nie je len unikátny ľudský jav, stretávame sa s ňou u živočíchov, ktorí utvárajú celoživotné zväzky. Pre nich je spoločná obrana teritória a budovanie hniezda. Partneri sa vzájomne krmia, starajú sa o srsť a delia si rodičovské povinnosti. U nás je to rovnaké, ľudia sa zaoberajú podobnými činnosťami a majú podobné pocity, najmä uspokojenia z toho, že existuje osoba, ktorej život je hlboko prepojený s jej vlastným. Akonáhle v druhom štádiu lásky prevezmú úlohu spomenuté molekuly, musí byť potlačený dopamín. V našej mysli dopamín vykresľuje obrázok ružovej budúcnosti, jeho redukcia nás núti usilovať o premenu budúcnosti v realitu. Čo sa týka milostného života, pomer vybudovaný a dopamíne je vzrušujúci, je krátkodobou jazdou na horskej dráhe, ale chemické procesy prebiehajúce v mozgu nám dávajú nástroj na zostúpenie na cestu vedúcu k priateľskej láske. Zatiaľ čo dopamín predstavuje molekulu chorobnej túžby, chemické látky primerané späté s vytváraním dlhodobých vzťahov sú oxytocín a vazopresín. Oxytocín je aktívnejší u žien a vazopresín u mužov.
Zoznam použitej literatúry
JANOV, A. (2013 ). Biologie lásky. Praha: Maitrea, 424 s. ISBN 978-80-87249-42-0.
LIEBERMAN, D. Z. – LONG, M. E. (2023). Dopamin. Praha: Dokořán a Argo, 301 s. ISBN 978-80-7675-135-4.