AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Registrácia: Ministerstvo vnútra SR, č. spisu VVS/1- 900/90-16888 z 24.5.2002
Platobné údaje pre záujemcov o podporu našej činnosti:
IBAN: SK83 1100 0000 0026 2075 6262
Špecifický symbol: 45000
ako vzniká zamilovanosť?!
Limbický systém
Simon a Schuster (1996, in Janov, 2013) uvádzajú, že väčšina štruktúr limbického systému, tvoreného viacerými časťami, dozrieva okolo 20. mesiaca po narodení, pričom hipokampus dosahuje zrelosť už vo veku dvoch rokov. Amygdaly, párové mandľovité útvary umiestnené pri spánkových lalokoch, sú spojené s hipokampom a fungujú ako kľúčové uzly v mozgu. Amygdala je centrom emocionálnych reakcií, ktoré prostredníctvom hypotalamu prijíma a vysiela signály do rôznych orgánových sústav. Taktiež správy o emocionálnych pocitoch posiela talamu, ktorý ich tlmočí frontálnej kôre, čo nám umožňuje uvedomiť si naše pocity.
Nedávne výskumy naznačujú, že amygdaly sa vyvíjajú skôr ako neokortex, a to v rámci ontogenézy, ako aj v evolučnom procese, ktorý nás premenil zo zvierat na ľudí. Amygdala, ako jedna z najstarších mozgových štruktúr, má zásadný vplyv na spracovanie emocionálnych podnetov v prvých šiestich mesiacoch života. Podľa Foyera a Noctora (1999, in Janov, 2013) amygdaly produkujú vlastné opiáty, ktoré tlmia bolesť a udržiavajú ju mimo našej vedomej pozornosti. Cítenie, teda schopnosť vnímať a prežívať seba, je esenciou našej existence.
Ak nemáme plne vyvinutý mozog, naše cítenie nie je úplné. Prístup k pocitom znamená prístup k hlbokým úrovniam mozgových funkcií. Láska je pre náš osobnostný rozvoj a schopnosť učiť sa, tvoriť, milovať a byť zdravý nevyhnutná. Bolesť nás varuje pred nebezpečenstvom; čím menej je potlačenej bolesti, tým lepší je prístup k nižším vrstvám mozgu, čo vedie k harmónii a vyrovnanosti.
Oxytocín, známy ako „hormón lásky“ (Keverne, s. a.), sa viaže na limbické emočné centrá a pomáha zmierňovať bolesť. Ak nám niekto chýba, môže to indikovať, že bolesť z odlúčenia ovplyvňuje hladinu serotonínu, a preto potrebujeme blízkosť milovanej osoby na obnovenie rovnováhy. Znížená hladina serotonínu bráni vytváraniu emocionálnych väzieb a empatii, zatiaľ čo vyššia hladina podporuje uvoľnenosť a zotavenie.
Serotonín, nachádzajúci sa len u cicavcov, mohol v priebehu evolúcie zohrávať dôležitú úlohu pri vývoji živočíchov. Láska, v akejkoľvek podobe, bola kľúčovým faktorom v evolúcii mozgu. Uvažujúc o ľudskej existencii, je potrebné zohľadniť dôležitosť lásky v našom vývoji.
Oxytocín, podobne ako objatie, má upokojujúci účinok a urýchľuje pôrod. Syntetický oxytocín (pinocín) sa používa na podporu pôrodných sťahov a má mnoho ďalších aplikácií. Uvnas-Moberg (1998, in Janov, 2013) uvádza, že oxytocín a vazopresín nám umožňujú empaticky sa stotožniť s pocitmi iných. Naše správanie a sekrécia hormónov sú založené na biochemickej báze, kde oxytocín, závislý na pozitívnych prežitkoch lásky v ranom veku, formuje naše životné smerovanie.
Láska a Závislosť: Závislosť na Láske
Uvnas-Moberg (1998, in Janov, 2013) uvádza, že pocit blaha je spôsobený oxytocínom a dopamínom, a práve tento hormonálny stav môže viesť k závislosti od drog. Dopamín zvyšuje účinnosť oxytocínu tým, že zlepšuje jeho väzobné schopnosti na receptory. Oxytocín tiež bráni vzniku tolerancie voči drogám, ako je morfium, a zmierňuje abstinenčné príznaky pri ich vysadení. Chemická obdoba lásky, podobne ako materská láska, môže brániť rozvoju závislostí, pričom láska je samozrejme najvhodnejším prostriedkom. Oxytocín funguje ako injekcia pre zvieratá a zvyšuje účinok analgetík (opiátov), pričom pôsobí ako protiváha bolesti a pocitov osamelosti. Drogovo závislí jedinci s dostatkom oxytocínu nemajú potrebu zvyšovať dávky.
Autonómny nervový systém, ktorý reguluje základné životné funkcie, sa skladá z dvoch vetiev: sympatickej a parasympatickej. Oxytocín stimuluje sympatikus, zatiaľ čo vazopresín má väčší podiel na aktivácii parasympatika. Každý človek sa pohybuje medzi týmito dvoma systémami, pričom vazopresín má aktivačný účinok, ktorý nás udržuje v ostražitosti voči rušivým podnetom.
Štádia Lásky
Podľa antropologičky Helen Fisherovej trvá vášnivá láska zvyčajne od dvanástich do osemnástich mesiacov. Ak má pár ostať spolu, musí sa vyvinúť iný typ lásky, a to priateľská láska. Táto forma lásky je sprostredkovaná najmä dopamínom, ktorý môže pri intenzívnej zamilovanosti vyvolať až psychotické príznaky, spolu so serotonínom, oxytocínom, endorfínmi a endokanabinoidmi. Priateľská láska nie je výnimočná len pre ľudí, ale aj pre živočíchy, ktoré vytvárajú celoživotné zväzky, delia si rodičovské povinnosti a starajú sa o seba navzájom.
Keď v druhom štádiu lásky preberajú úlohu spomenuté molekuly, dopamín musí byť potlačený. V našich mysliach dopamín vytvára obraz ružovej budúcnosti, a jeho zníženie nás núti usilovať sa o premenenie tejto budúcnosti na realitu. V kontexte milostného života dopamín predstavuje vzrušujúcu, ale krátkodobú jazdu, zatiaľ čo oxytocín a vazopresín sú chemikálie spojené s vytváraním dlhodobých vzťahov. Oxytocín je vo všeobecnosti aktívnejší u žien, zatiaľ čo vazopresín má väčší účinok u mužov.
Literatúra
JANOV, A. (2013 ). Biologie lásky. Praha: Maitrea, 424 s. ISBN 978-80-87249-42-0.
LIEBERMAN, D. Z. – LONG, M. E. (2023). Dopamin. Praha: Dokořán a Argo, 301 s. ISBN 978-80-7675-135-4.