AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Registrácia: Ministerstvo vnútra SR, č. spisu VVS/1- 900/90-16888 z 24.5.2002
Platobné údaje pre záujemcov o podporu našej činnosti:
IBAN: SK83 1100 0000 0026 2075 6262
Špecifický symbol: 45000
Tetánia
Póczik (2013) uvádza, že tetánia je syndróm, ktorý sa vyznačuje zvýšenou dráždivosťou centrálnych a periférnych nervových systémov. Jej podstatou je porucha stability membránového potenciálu, čo vedie k hyperexcitabilite. V prípade neurogénnej formy tetánie sú záchvaty zriedkavé a obvykle nie sú sprevádzané typickými generalizovanými kŕčmi končatín. Klinický obraz je často rozmanitý a mätúci, pričom dominuje zvýšená iritabilita celého organizmu. Niektoré príznaky môžu navodiť dojem organického pôvodu, čo vedie pacientov k tomu, aby najprv vyhľadali somatického odborníka namiesto psychológa.
Pri diagnostike sa kladie dôraz na význam pomocných vyšetrení. Patologické nálezy z elektroencefalografie (EEG) naznačujú funkčné poruchy v oblasti mozgového kmeňa, pričom najčastejšie sa objavujú symetrické obrazy téta a menej často dysrytmie delta. Zvýraznenie porúch elektrogenézy po hyperventilácii je výraznejšie ako pri iných ochoreniach. Lokalizačne dominujú nálezy v bitemporálnych a bifrontálnych oblastiach, pričom niekedy sa dajú zachytiť aj netypické ostré vlny v pásme téta, najmä v fronto-temporálnych oblastiach.
PNES
Póczik (2013) uvádza, že psychogénne neepileptické záchvaty (PNES) sú záchvatovité stavy podobné epilepsii, ktoré sú vyvolané psychickými poruchami a neepileptickými mechanizmami. Z psychiatrického hľadiska ide najčastejšie o disociatívne poruchy, predovšetkým disociatívne kŕče a disociatívne poruchy vedomia. Klinický obraz PNES môže byť dramatický a zahŕňať generalizované kŕče, ktoré napodobňujú epileptické tonicko-klonické záchvaty. Tieto záchvaty sa typicky objavujú u mladších dospelých, pričom prevažujú ženy (až 70 %).
Z neurologického pohľadu je zaujímavé, že približne 30 % pacientov s PNES má príbuzných, ktorí trpia epilepsiou. Medzi najčastejšie psychiatrické komorbidity u pacientov s PNES patrí poruchy osobnosti (ako emočne labilné a histriónske poruchy) a úzkostné poruchy (vrátane generalizovanej úzkostnej poruchy, panickej poruchy a posttraumatickej stresovej poruchy). U týchto pacientov sa častejšie vyskytujú aj nižšie intelektové schopnosti alebo organické poruchy osobnosti spôsobené organickým postihnutím mozgu (napr. mierna mozgová dysfunkcia). Kľúčovým diagnostickým nástrojom na rozlíšenie medzi epileptickými a PNES záchvatmi je video EEG monitorovanie, ktoré umožňuje komplexné hodnotenie klinických prejavov záchvatu a sprievodného EEG.
Epilepsia
Póczik (2013) uvádza, že podľa najnovšej definície sa epilepsia definuje ako súbor ochorení, ktorých spoločným znakom je opakovaný výskyt nevyprovokovaných epileptických záchvatov. Tieto záchvaty sú klinickým prejavom prechodne zmenenej aktivity neurónov v mozgovej kôre. Medzinárodná klasifikácia rozdeľuje epileptické záchvaty do troch hlavných skupín:
- Parciálne záchvaty: Tieto záchvaty sú charakterizované klinickými a elektroencefalografickými príznakmi poškodenia funkcie v obmedzenej oblasti jednej hemisféry mozgu. Ak sa počas záchvatu nevyskytne porucha vedomia, hovoríme o jednoduchom parciálnom záchvate. Ak sa vedomie poruší, ide o komplexný parciálny záchvat. Porucha vedomia môže byť buď prvým klinickým príznakom, alebo sa jednoduchý parciálny záchvat môže vyvinúť do komplexného.
- Generalizované záchvaty: Tieto záchvaty sú charakterizované iniciálnymi klinickými a elektroencefalografickými zmenami, ktoré naznačujú, že záchvat zasahuje obidve hemisféry mozgu.
- Psychická symptomatológia: Môže sa prejavovať stavmi derealizácie alebo depersonalizácie, kedy pacient vníma okolie ako neskutočné, akoby bol vo sne. Tieto stavy sú často sprevádzané úzkosťou a môžu zahŕňať ilúzie o už videných, počutých alebo zažitých veciach, ako aj o tých, ktoré nikdy nevidel, nepočul alebo nezažil.
Záchvaty úzkosti môžu byť niekedy jediným príznakom temporálnej epilepsie, a taktiež sa môžu objaviť krátke epizódy vedomia, ktoré sú podobné absencii petit mal, pričom pacient nespadne a nemá kŕče.
Literatúra
VAVRUŠOVÁ, L. et al. (2013). Úzkostné poruchy. Martin: Osveta, 214 s. ISBN 978-808-0634-001.