AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Registrácia: Ministerstvo vnútra SR, č. spisu VVS/1- 900/90-16888 z 24.5.2002
Platobné údaje pre záujemcov o podporu našej činnosti:
IBAN: SK83 1100 0000 0026 2075 6262
Špecifický symbol: 45000
Ako uvádza Kulišťák (2011), emócie sa nezaraďujú medzi tzv. vyššie kôrové činnosti, ale sú spojené s fylogeneticky staršími štruktúrami mozgu. Existuje niekoľko teórií emócií.
Spätnoväzbová teória emócií predpokladá, že emočné prežívanie vyžaduje aferentný vstup do mozgu, pričom táto aktivita je vyvolaná eferentne (z centra) buď prostredníctvom svalových alebo viscerálnych reakcií. Spätná väzba z týchto eferentných prejavov zohráva úlohu v emočnom prežitku.
Viscerálna spätná väzba chápe emócie ako provokujúce podnety, ktoré vyvolávajú viscerálne zmeny; ich vnímanie následne vedie k emočnému prežívaniu. Táto teória dobre prepojuje autonómny nervový systém, ktorý sa skladá zo sympatického a parasympatického systému. Predpokladá, že väčšina podnetov vyvolávajúcich emócie musí byť najprv analyzovaná a zhodnotená neokortexom, čo následne spôsobí zmeny v autonómnom nervovom systéme a vo vnútornostiach.
Amygdala, inzula a orbitofrontálna kôra sú pravdepodobne kľúčové oblasti zodpovedné za prekódovanie poznatkov. Hlavnú viscerálnu aferenciu späť do mozgu zabezpečuje nervus vagus, blúdivý nerv, ktorý sa tiahne až do brušnej dutiny. Jeho stimulácia vedie k aktivácii inzuly a amygdaly, čo sa premieta do kôry temporálnych, parientálnych a frontálnych lalokov.
Centrálna diencefalická teória emócií opisuje, že aferentné podnety vstupujú do mozgu a sú prenášané talamom, ktorý aktivuje hypotalamus. Cez hypotalamus je ovplyvnený endokrinný a autonómny nervový systém, čo spôsobuje viscerálne zmeny. V tomto modeli nemajú vnútornosti spätnú väzbu do mozgovej kôry, takže aktivácia kôry reaguje na emočný prežitok centrálnym spôsobom.
Limbický systém
Mediálne a bazolaterálne oblasti ľudských mozgových hemisfér obsahujú štruktúry, ktoré majú recipročné spojenia medzi neokortexom a hypotalamom a zohrávajú dôležitú úlohu v emočnom prežívaní.
Limbický systém sa skladá z nasledujúcich častí:
- Kôrová časť: Sem patrí dorzálny gyrus cinguli a ventrálny gyrus hippocampalis, ktorý tvorí gyrus fornicatus alebo tzv. veľký limbický lalok Brocov. K tejto časti patrí aj amygdala, ktorá je zložitým podkôrovým systémom s mnohými jadrami.
- Septohypotalamo-mezencefalické kontinuum: Toto sa v predozadnom smere skladá z preoptickej a septálnej oblasti, hypotalamu a limbickej oblasti stredného mozgu.
- Visceroendokrinná periféria: Táto oblasť zahŕňa autonómne jadra mozgového kmeňa spolu s neuronálnymi sieťami vnútorných orgánov.
Dimezionálna organizácia emócií
Kulišťák (2011) uvádza, že Wundt (1903) mohol prispieť k dnešnému chápaniu emócií, keď predpokladal, že emočný prežitok sa dá charakterizovať tromi dimenziami: kvalitou, aktivitou a vzrušením (arousal). Heilman et al. (1993, in Kulišťák, 2011) chápu arousal ako nedostatočne preložené prebudenie reakcie, ktoré súvisí s emóciami a je definované ako vzrušenie. Osgood et al. (1947, in Kulišťák, 2011) identifikujú tri faktory, ktoré vysvetľujú variáciu emócií:
- Valencia: Rozlišuje medzi pozitívnymi a negatívnymi, príjemnými a nepríjemnými pocitmi.
- Vzrušenie: Upravuje sa na osí od kľudného po vzrušený stav.
- Kontrola alebo dominancia: Hodnotí sa, či je situácia pod kontrolou alebo nie.
Ako emócie pôsobia na pamäť
Cahill a McGaugh (1998, in Kulišťák, 2011) upozorňujú na zaujímavý jav, ktorý je bežne pozorovaný v každodennom živote: emočne zafarbené udalosti sa ukladá do deklaratívnej pamäti s väčšou intenzitou. Rozsiahly výskum na zvieratách naznačuje, že v tomto procese zohrávajú kľúčovú úlohu funkčné stresové hormóny a anatomický komplex amygdaly. Hoci amygdala nie je miestom pre uchovávanie dlhodobých explicitných alebo deklaratívnych spomienok, ovplyvňuje ich ukladanie v iných mozgových štruktúrach, ako sú hipokampus, striatum a neokortex.
Obrázok 1 Modulácia pamäti pri emočne vzrušivých udalostiach (Zdroj: KULIŠŤÁK, P., 2011)
Prežitok emócií
Starratt (1998, in Kulišťák, 2011) uvádza, že neschopnosť identifikovať alebo opísať vlastné pocity, ako aj pocity iných, sa v psychiatrickej literatúre označuje ako alexithýmia.
Literatúra
KULIŠŤÁK, P. (2011). Neuropsychologie. Praha: Portál, 380 s. ISBN 978-80-7367-891-3.
PLHÁKOVÁ, A. (2003). Učebnice obecné psychologie. Praha: Academia, 472 s. ISBN 80-200-1387-3.