AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Registrácia: Ministerstvo vnútra SR, č. spisu VVS/1- 900/90-16888 z 24.5.2002
Platobné údaje pre záujemcov o podporu našej činnosti:
IBAN: SK83 1100 0000 0026 2075 6262
Špecifický symbol: 45000
Plháková (2003) uvádza, že spánok je prirodzený psychosomatický stav, ktorý sa od bdenia odlišuje výrazne zníženou psychickou a fyzickou aktivitou, najmä pokiaľ ide o motorické a senzorické systémy. Spánok vedie k určitému oddeleniu mozgu a psychických procesov od vonkajšieho prostredia. Avšak nie je možné považovať ho za úplnú mentálnu pasivitu, pretože v jeho priebehu prebiehajú rôzne mentálne aktivity, najmä snenie. Utlmenie senzorických systémov nie je úplné; sluchový aparát zostáva v pohotovosti a dokáže rozlišovať medzi rôznymi podnetmi podľa ich významu.
Fernand (1997, in Plháková, 2003) zdôrazňuje, že zdravý spánok poskytuje telesný a duševný odpočinok a osvieženie. Neurológovia zistili, že subkortikálny retikulárne-aktivačný systém počas spánku zastavuje prenos impulzov do mnohých kortikálnych synapsií, pričom sa mení aj produkcia niektorých neurotransmiterov, ako sú acetylcholín a serotonín. Wever (1979, in Plháková, 2003) poznamenáva, že cirkadiánny cyklus predstavuje tendenciu k pravidelnému striedaniu fyziologickej, behaviorálnej a psychickej aktivity. Tento termín pochádza z latinského „circa“, čo znamená „okolo“, a „dies“, čo znamená „deň“. Podobný rytmus aktivity a pasivity sa pozoruje nielen u ľudí, ale aj u rastlín, hmyzu a vyšších živočíchov, pričom súvisí so striedaním dňa a noci.
Baron (1999, in Plháková, 2003) upozorňuje na zreteľné rozdiely medzi jednotlivcami v úrovni rannej psychosomatickej aktivity. Tzv. ranné vtáčatá sú najaktívnejšie skoro ráno, zatiaľ čo nočné sovy pociťujú najvyšší príliv energie popoludní alebo večer.
Priebeh spánku
Fernald (1997, in Plháková, 2003) uvádza, že jednotlivé fázy spánku boli najmä spojené so zmenami elektrickej aktivity mozgu. Černoušek (1988, in Plháková, 2003) spomína, že Kleitman a Dement začali na monitorovanie spánku používať elektroencefalograf, pomocou ktorého odhalili výrazné zmeny v spontánnej elektrickej aktivite mozgu, čo viedlo k vytvoreniu kontinuálneho grafu známeho ako elektroencefalogram (EEG).
Baron (1999, in Plháková, 2003) sa pýta, aké sú charakteristické zmeny EEG pri rôznych úrovniach psychickej aktivity. Keď je človek plne bdelý a aktívny, EEG obsahuje množstvo beta-vĺn s relatívne vysokou frekvenciou a nízkou amplitúdou (14 až 30 hertzov za sekundu). V relaxovanom stave, keď si ľahneme do postele a zhasneme svetlo, sa objavujú alfa-vlny, čo sú pravidelné EEG aktivity s nižšou frekvenciou (8-13 hertzov za sekundu) a vyššou amplitúdou ako beta-vlny.
Sternberg (1995, in Plháková, 2003) uvádza, že jedinec prechádza štyrmi fázami spánku:
- I. štádium (hypnagogické): Prechod medzi bdením a spánkom, kde sa pri prebudení jedinci často domnievajú, že ešte nespali. Pravidelný alfa-rytmus postupne ustupuje a na EEG sa objavujú nepravidelné théta-vlny s nízkou amplitúdou.
- II. štádium (ľahký spánok): EEG zobrazuje väčšie a pomalšie vlny, ktoré sú prerušované spánkovými vretenami (zhluky rýchlych vĺn s frekvenciou asi 15 Hz/s) a K-komplexmi, ktoré sú veľké a ostré vlny. V tejto fáze sa výrazne znižuje svalové napätie.
- III. štádium (hlboký spánok): V tomto štádiu sa objavujú delta-vlny s veľkou amplitúdou, ktoré tvoria 20-50% EEG záznamu a sú indikátorom hlbokého spánku.
- IV. štádium (hlboký spánok): Delta-vlny dominujú a tvoria viac ako 50% záznamu. Pokračuje pokles srdečnej a dychovej frekvencie, prehlbuje sa svalová relaxácia a chýbajú očné pohyby.
Plháková (2003) dodáva, že po IV. štádiu sa jedinec vracia späť do III. a II. štádia. Celý cyklus prehlbovania a následného zplytšovania spánku trvá približne 90 minút, niekedy aj dlhšie. Po jeho skončení nastáva prvá fáza rýchlych pohybov očí (REM). Niektorí vedci ju považujú za V. štádium spánku, iní ju označujú ako REM-fázu, pričom ostatné štádiá sú klasifikované ako non-REM spánok (NREM). Počas noci prechádza jedinec zvyčajne štyrmi štádiami hlbokého spánku a štyrmi až piatimi REM-fázami, ktoré tvoria asi 25% celkového času spánku. Prvá REM-fáza trvá približne 10 minút, pričom nasledujúce sa postupne predlžujú, zatiaľ čo hlbokého spánku postupne ubúda. Človek sa zvyčajne prebúdza počas poslednej REM-fázy, ktorá môže trvať pol hodiny až hodinu.
REM-fáza spánku
Fernand (1997, in Plháková, 2003) uvádza, že na začiatku tejto fázy začne spiaci človek dýchať ťažko a nepravidelne. Jeho srdcová frekvencia sa zvyšuje na úrovne zodpovedajúce bdelému stavu. Oči sa pod viečkami pohybujú koordinovane a rýchlo zľava doprava. Aktivita mozgu zaznamenaná na EEG počas REM-spánku sa podobá tej bdelého stavu, avšak nie je tak pravidelná, prevládajú beta a théta-vlny. Prebudenie človeka počas REM-fázy je náročnejšie než v iných štádiách spánku.
V tejto fáze dochádza k ďalšiemu poklesu svalového napätia, čo je zjavné na tvári spiaceho. V REM-fáze sme prakticky svalovo ochrnutí, pričom sú zachované iba funkcie srdcového svalu, bránice, okohybné svaly a hladké svaly. Tieto zmeny v svalovom tonuse pravdepodobne bránia jedincovi aktívne prežívať svoje sny. Zmeny v prietoku krvi u mužov spôsobujú erekciu, zatiaľ čo u žien dochádza k prekrveniu vaginálnej oblasti.
Snenie
Hypnagogické predstavy
Vondráček a Holub (1968, in Plháková, 2003) uvádzajú, že hypnagogické predstavy, známe aj ako pseudohalucinácie, sa niekedy spontánne objavujú v prvom štádiu spánku, počas driemoty. K tomu najčastejšie dochádza, keď sa človek zaoberá monotónnou činnosťou. Hoci sú hypnagogické predstavy veľmi živé, testovanie reality zostáva zachované.
Plháková (2003) dodáva, že hypnagogické predstavy sú niekedy považované za myslenie, ktoré pripomína sen. Tieto živé predstavy kombinujú racionalitu, abstraktné a formálne myšlienky s logickými vzťahmi do názorných obrazov s konkrétnymi témami. Existuje množstvo prípadov, kedy jedinci v stave ľahkej driemoty alebo po prebudení dokázali vyriešiť zložité vedecké problémy. Zdá sa teda, že psychické stavy na hranici medzi spánkom a bdením podporujú tvorivé myšlienky.
Sny
Plháková (2003) poznamenáva, že hypnagogické vízie sa kvalitatívne odlišujú od snov, ktoré sa objavujú počas REM-fázy spánku. Snové predstavy, ktoré môžu byť zrakové alebo sluchové, sú často natoľko živé, že ich spiaci nedokáže odlíšiť od skutočných vnemov. Počas snenia je testovanie reality často narušené. Sny majú výrazné emočné zafarbenie, pričom často prevláda negatívny pocit, najmä úzkosť.
Spánková a snová deprivácia
Černoušek (1988, in Plháková, 2003) uvádza, že hlboký non-REM spánok pravdepodobne slúži na odpočinok a obnovu telesných síl. Naopak, narušenie REM-fázy negatívne ovplyvňuje najmä psychické funkcie. Tento fakt podporujú experimenty so spánkovou depriváciou. Najvýraznejšie sa prejavuje narušenie koncentrácie pozornosti, čo zodpovedá bežným skúsenostiam ľudí trpiacich nespavosťou.
Sternberg (1995, in Plháková, 2003) dodáva, že novšie výskumy potvrdzujú vznik tzv. mikrospánkov po dlhšej spánkovej deprivácii. Tieto mikrospánky sa prejavujú tak, že ľudia na niekoľko sekúnd prerušia svoju bdelú činnosť a pozerajú do prázdna, pričom ich EEG vykazuje známky spánkového stavu.
Poruchy spánku
Fernand (1997, in Plháková, 2003) uvádza, že každý človek sa občas stretol s problémom zaspať, ktorý zvyčajne trvá len krátko. Medzi hlavné príčiny nespavosti patrí stres z predchádzajúceho dňa, duševné úsilie tesne pred spaním, nadmerná konzumácia kávy alebo nedostatočná únava. Ďalšie faktory môžu zahŕňať zmenu školy alebo zamestnania, užívanie psychoaktívnych látok, prechod do iného časového pásma a prácu na smeny.
Časté prebudenia môžu byť spôsobené konzumáciou alkoholu, ktorý narušuje činnosť neurotransmiterov regulujúcich mozgovú aktivitu. Alkohol tiež potláča REM-spánok, pričom ľudia závislí na alkohole majú často veľmi živé a desivé sny. Sternberg (1995, in Plháková, 2003) uvádza, že najčastejšími poruchami spánku sú dlhé uspávanie a predčasné prebúdzanie, po ktorom už nie je možné zaspať. Mladí ľudia zvyčajne trpia problémami so zaspávaním, zatiaľ čo starší sa sťažujú na časté prebudenia. Ľudia všetkých vekových kategórií sa často cíti, že si v noci nedoprajú odpočinok a že ich spánok nie je osviežujúci. Mnoho ľudí si však svoj nedostatok spánku preceňuje.
Literatúra
PLHÁKOVÁ, A. (2003). Učebnice obecné psychologie. Praha: Academia, 472 s. ISBN 80-200-1387-3.