AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Registrácia: Ministerstvo vnútra SR, č. spisu VVS/1- 900/90-16888 z 24.5.2002
Platobné údaje pre záujemcov o podporu našej činnosti:
IBAN: SK83 1100 0000 0026 2075 6262
Špecifický symbol: 45000
I. Nikotín
Ako uvádza Dvořák (2023), objaviteľom tohto prírodného tabakového alkaloidu, prítomného v rastlinách rodu Nicotiana, bol francúzsky diplomat Jean Nicot de Villemain. Práve po ňom je pomenovaný nikotín. V roku 1559 navštívil Nicot v portugalskom Lisabone Kráľovskú lekáreň, kde sa mu podarilo získať zvláštnu rastlinu dovezenú priamo z Floridy. Jej listy daroval francúzskej kráľovnej Kataríne Medicejskej, ktorá si veľmi rýchlo obľúbila ich šňupanie. V krátkom čase sa šňupanie tabaku stalo obľúbenou záľubou na francúzskom dvore, čím sa začalo jeho rozšírenie do zvyšku civilizovanej Európy.
- Dvořák (2023) tiež opisuje ďalšie hlavné alkaloidy obsiahnuté v rastlinách rodu tabak (Nicotiana). V sušených listoch tabaku virginského (Nicotiana tabacum) alebo tabaku selského (Nicotiana rustica) sa nikotín nachádza v množstvách dosahujúcich niekoľko percent. Nikotín je prevládajúcim alkaloidom v štrnástich z päťdesiatich biologických druhov rastlín rodu Nicotiana. Približne rovnaké zastúpenie s nornikotínom vykazuje u dvadsiatich dvoch druhov, zatiaľ čo u dvanástich ďalších druhov je hlavným alkaloidom práve nornikotín. U zvyšných druhov sa nikotín vyskytuje len v malých množstvách.
- Rastliny rodu Nicotiana patria do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), takže sú príbuzné so zemiakmi či paradajkami.
- Spomedzi ďalších tabakových alkaloidov stojí za zmienku kotinín – hlavný metabolit nikotínu. V ľudskom tele sa nikotín najskôr metabolizuje na kotinín, ktorý môže byť v telových tekutinách (krvi, moči či slinách) detekovateľný aj niekoľko dní po poslednom užití. Na základe množstva kotinínu je možné určiť, či ide o príležitostného alebo pravidelného fajčiara. Pre zaujímavosť Dvořák (2023) uvádza, že v krvi afroamerických fajčiarov pretrváva kotinín dlhšie než u euroamerických.
Dvořák (2023) uvádza, že silná návykovosť nikotínu je spôsobená jeho schopnosťou pevne sa viazať na mozgové acetylcholínové receptory. Za normálnych okolností tieto receptory reagujú na prítomnosť neurotransmiteru acetylcholínu. Keď sa molekula acetylcholínu naviaže na receptor, dôjde k zmene jeho štruktúry a vytvoreniu póru – tzv. iónového kanála, cez ktorý prechádzajú ióny, čím sa uskutočňuje prenos nervového signálu.
Nikotín však zasahuje do tohto procesu ako agonista acetylcholínového receptora, t. j. pôsobí podobne ako acetylcholín. Keby však nikotín aktivoval rovnaký typ receptorov aj vo svaloch s rovnakou účinnosťou ako v mozgu, už po jednom dúšku cigaretového dymu by došlo k prudkým svalovým kŕčom. To sa však nestáva, pretože štruktúra molekuly nikotínu spôsobuje, že jeho väzba na svalové receptory je oveľa slabšia než na mozgové.
Na silnú návykovosť nikotínu poukazuje aj fakt, že prakticky neexistujú tzv. príležitostní fajčiari.
Podľa skupiny autorov Yoshida, Sakane, Umekawa a Kondo (1994, in Dvořák, 2023), povzbudzujúci účinok nikotínu súvisí aj s jeho pôsobením na dreň nadobličiek, ktorá stimuluje vylučovanie hormónu adrenalínu do krvného obehu. Ako opisujú Marieb a Hoehn (2007), v dôsledku toho sa zrýchľuje srdcová frekvencia, stúpa krvný tlak, dýchanie sa prehlbuje a zrýchľuje, a zvyšuje sa hladina glukózy v krvi – telo sa tak pripravuje na „akciu“.
Burn (1967) poukazuje na to, že nikotín zároveň ovplyvňuje aj vylučovanie vody z organizmu, ktoré sa pri fajčení spomaľuje. V mnohých tkanivách tela, ako sú srdce, cievy či koža, sú uložené zásoby noradrenalínu. Účinok nikotínu je do značnej miery sprostredkovaný práve uvoľňovaním noradrenalínu z týchto zásob – vrátane oblastí ako hypotalamus či stredný mozog.
Uvoľňovanie noradrenalínu navodzuje pocit zlepšenej nálady, eufórie alebo subjektívnej spokojnosti. Práve preto mnohí fajčiari po prerušení dlhodobého fajčenia pociťujú depresívne stavy, čo je jeden z dôvodov, prečo je nikotín považovaný za silne návykovú látku.
Obrázok 1 Vzorec molekuly acetylcholínu ( Zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Acetylcholin)
- Dvořák (2023) opisuje najčastejšie spôsoby užívania tabaku, pri ktorých nikotín preniká do tela predovšetkým cez sliznice. Pri vdychovaní dymu (tzv. „šlukovaní“) sa nikotín vstrebáva cez pľúcne sliznice. Ak však fajčiar dym nevdýchne do pľúc, vstrebávanie prebieha cez sliznice ústnej a nosovej dutiny. Podobne je to aj pri žuvaní tabaku, kde dochádza k absorpcii nikotínu cez ústnu sliznicu.
- Ako dopĺňa Motyčka (2021), zdokumentované sú aj alternatívne spôsoby aplikácie nikotínu – napríklad vkladanie nikotínových sáčkov do konečníka, vagíny či pod predkožku, kde taktiež dochádza k vstrebávaniu cez sliznice.
- Bod varu nikotínu je 247 °C, čo znamená, že na jeho odparenie do formy pary či aerosólu je potrebné tabak zahriať. Pri bežnom fajčení sa požadovaná teplota dosahuje horením. Práve teplo umožňuje, aby sa nikotín uvoľnil a bol následne vdychovaný.
- Tabak určený na fajčenie sa získava fermentáciou listov rastlín rodu Nicotiana. Fermentácia je proces primárneho rozkladu a oxidácie, počas ktorého vznikajú charakteristické chuťové a aromatické látky. Dochádza pritom aj k rozkladu zeleného farbiva (chlorofylu) a karotenoidov. Hlavným cieľom fermentácie je zlepšenie senzorických vlastností tabaku a jeho stabilizácia – obsah nikotínu sa pritom podstatne nemení.
Obrázok 2 Vplyv nikotínu na ľudské zdravie (Zdroj: Dvořák, 2023)
Aký je rozdiel medzi cigaretou a cigarou?
- Cigaretový dym v porovnaní s cigarovým obsahuje viac zložiek pochádzajúcich z vonkajšieho prostredia a menej látok vznikajúcich priamo pri horení. Cez cigaretový papier môžu plyny a pary voľne prenikať oboma smermi, čím dochádza k väčšiemu kontaktu dymu s okolitým vzduchom. Naproti tomu horenie v cigare je od vonkajšieho prostredia izolovanejšie, čo má za následok nižší obsah oxidu uhoľnatého a kyslíka v cigarovom dyme.
- Významný rozdiel medzi cigaretovým a cigarovým dymom predstavuje aj ich kyslosť. Cigaretový dym má nižšie pH, teda je kyslejší, a obsahuje vyššiu koncentráciu vodíkových katiónov (H⁺). V dôsledku toho sa nikotín v cigaretovom dyme nachádza prevažne vo forme nabitých iónov (katiónov), ktoré sa cez sliznice vstrebávajú len obmedzene. Preto je na účinné vstrebávanie nikotínu z cigarety potrebné dym vdychovať do pľúc, kde veľká plocha alveol zabezpečuje efektívnu absorpciu.
- Naopak, cigarový dym má vyššie pH, je zásaditejší, a nikotín sa v ňom vyskytuje najmä v nenabitej (voľnej) molekulovej forme, ktorá ľahšie preniká cez sliznicu ústnej dutiny. Takto prijatý nikotín sa vstrebáva pomalšie a postupnejšie, ale stále postačuje na vyvolanie účinku – bez potreby vdychovania dymu do pľúc.
- Ako uvádza Dvořák (2023), práve tieto rozdiely vysvetľujú odlišné spôsoby užívania cigariet a cigár, ako aj ich rôzny návykový potenciál.
Pasívne fajčenie
- Ako uvádzajú Hecht, Chen a Hoffmann (1979, in Dvořák, 2023), zdravotné riziká fajčenia sa netýkajú iba samotných fajčiarov, ale aj osôb vystavených tzv. pasívnemu fajčeniu – teda pobytu vo fajčiarskom prostredí. Počas fajčenia časť nikotínu uniká do ovzdušia, kde môže reagovať s kyselinou dusitou (HNO₂). Výsledkom tejto chemickej reakcie sú silne karcinogénne látky – nitrosamíny.
- Reakcia prebieha najmä na povrchoch stien, nábytku, textílií, kobercov a závesov, kde sa nikotín usádza. Vzniknuté nitrosamíny v prostredí pretrvávajú dlhší čas a môžu tak predstavovať zdravotné riziko aj v neprítomnosti aktívneho fajčiara.
- Nitrosamíny vznikajúce z nikotínu a jeho derivátov sa označujú ako tabakovo špecifické nitrosamíny (TSNA – tobacco-specific nitrosamines) a patria medzi najnebezpečnejšie karcinogénne zložky tabakového dymu.
Akútna intoxikácia tabakom (nikotínom)
Podľa Smolíka (1996) je pre diagnostikovanie akútnej intoxikácie potrebné splnenie všeobecných kritérií. Stav sa musí prejavovať dysfunkčným správaním alebo poruchami vnímania, ktoré zahŕňajú aspoň jeden z nasledujúcich príznakov: nespavosť, výskyt bizarných snov, emočná labilita, derealizácia alebo narušenie schopnosti vykonávať bežné denné činnosti. Súčasne musí byť prítomný aspoň jeden z fyziologických prejavov, ako sú nevoľnosť, nadmerné potenie, zrýchlený tep (tachykardia) alebo srdcová arytmia.
Syndróm závislosti na tabaku (nikotíne)
Ako uvádza Smolík (1996), syndróm závislosti sa vyvíja pomerne rýchlo a jeho vznik je výrazne ovplyvňovaný vonkajšími podmienkami. Závislosť na jednej látke často koexistuje so závislosťou na iných psychoaktívnych substanciách, napríklad na alkohole či kanabinoidoch. Pri liečbe závislosti sa využíva široké spektrum terapeutických metód, medzi ktoré patrí hypnóza, averzívna terapia, akupunktúra, ako aj substitučné formy liečby, napríklad nikotínový nosový sprej alebo nikotínová žuvačka.
Odvykací stav po užívaní tabaku (nikotínu)
Podľa Smolíka (1996, s. 144) je pre diagnostikovanie odvykacieho stavu potrebné splnenie všeobecných kritérií. Stav sa musí prejavovať aspoň dvoma z nasledujúcich príznakov: intenzívna túžba po tabaku, pocit malátnosti alebo telesnej slabosti, úzkosť, dysforická (negatívna) nálada, podráždenosť alebo nepokoj, nespavosť, zvýšená chuť do jedla, zhoršený kašeľ, zápaly v ústnej dutine (ulcerácie) a znížená schopnosť sústredenia. Odvykací stav môže pretrvávať niekoľko týždňov a často býva spojený aj s abstinenčnými príznakmi po vysadení iných psychoaktívnych látok.
II. Kofeín
Ako uvádza Dvořák (2023), kofeín je rastlinný alkaloid s typickou bielou práškovitou konzistenciou a výrazne horkou chuťou. Najväčšie množstvá kofeínu sa prirodzene vyskytujú v semenách plodov kávovníka (rod Coffea), ktorého pôvod siaha do Afriky. Tento rod zahŕňa približne sto druhov kerov a nižších stromov, avšak komerčne sa pestuje len niekoľko z nich, predovšetkým kávovník arabský (Coffea arabica) a kávovník statný (Coffea canephora). Botanicky sú kávové plody klasifikované ako kôstkovice, podobne ako napríklad čerešne (rod Prunus). Ďalším významným prírodným zdrojom kofeínu sú listy čajovníka čínskeho (Camellia sinensis). Zaujímavosťou je, že zlúčenina kofeín bola pôvodne izolovaná práve z čajových listov a nazývala sa „thein“. Následne sa však zistilo, že ide o identickú látku ako kofeín. V extrémne vysokých dávkach môžu rastlinné alkaloidy ako kofeín vyvolať halucinácie, no podľa Dvořáka by to vyžadovalo konzumáciu približne tridsiatich šálok kávy za sebou. Kofeín sa nachádza aj v ďalších rastlinách, napríklad vo fazuli, v cesmíne paraguajskej (Ilex paraguariensis), známej ako maté, alebo v paulinie nápojnej (Paullinia cupana), juhoamerickom kre, ktorého semená sú známe pod názvom guarana. Medzi ďalšie významné rastliny obsahujúce kofeín patrí aj kolovník špicatý (Cola acuminata), tropický strom pôvodom z Afriky, ktorý dorastá až do výšky dvadsiatich metrov a zahŕňa viac ako päťdesiat druhov. Kolové oriešky, teda plody kolovníka, sa tradične žujú, no najznámejším produktom, v ktorom sa využívajú, je nealkoholický nápoj Coca-Cola, kde sa stali jednou z pôvodných zložiek.
Obrázok 3 Vzorec molekuly kofeínu (Zdroj: s.wikipedia.org/wiki/Kofein#/media/Soubor:Koffein_-_Caffeine.svg)
Dvořák (2023) uvádza, že kofeín sa do ľudského organizmu najčastejšie dostáva orálnou cestou, teda prostredníctvom nápojov alebo potravín. Hoci existujú aj alternatívne formy aplikácie, ako sú kofeínové náplaste či šampóny, ich účinnosť pri vstrebávaní látky je obmedzená a zriedkavo využívaná.
Množstvo kofeínu v jednotlivých nápojoch sa môže výrazne líšiť v závislosti od spôsobu prípravy a použitej suroviny. Napríklad:
- Šálka prekvapkávanej kávy obsahuje približne 100–150 mg kofeínu,
- Instantná káva alebo tzv. „turek“ (klasická zalievaná káva) obsahuje asi 70–120 mg,
- Čierny alebo zelený čaj obsahuje v jednej šálke zhruba 50 mg kofeínu,
- Rovnaké množstvo (cca 50 mg) sa nachádza aj v plechovke energetického nápoja,
- Sladené sýtené nápoje, ako sú Coca-Cola alebo Kofola, obsahujú približne 15 mg kofeínu na 100 ml nápoja.
- Intoxikácia alkoholom je veľmi zriedka. Vzhľadom k celosvetovo rozšírenému pitiu kávy a obsahu kofeínu v rade najrôznejších nápojov ide najskôr o najrozšírenejšiu legálnu drogu na svete, hneď po nej je alkohol (Dvořák, 2023).
Obrázok 4 Príznaky predávkovania kofeínom ( Zdroj: Dvořák, 2023)
Kakaovník
Dvořák (2023) uvádza, že jeden hrnček kakaa obsahuje okolo 25 mg kofeínu. Aj keď kakao obsahuje kofeín, hlavným alkaloidom je theobromín, zlúčenina veľmi podobná kofeínu. Rovnako tak kakaovník obsahuje aj rastlinný alkaloid theofylín, ktorý sa nachádza aj v listoch čajovníka.
Farmakokinetika kofeínu v ľudskom organizme
- Ako uvádzajú viacerí autori (pozri Berger, 1988; Nolen, 1989), kofeín sa po konzumácii rýchlo a takmer úplne vstrebáva z tráviaceho traktu do krvného obehu. Maximálna koncentrácia v krvi sa dosahuje približne 1 až 1,5 hodiny po požití. Vzhľadom na svoje chemické vlastnosti sa kofeín ľahko distribuuje po celom tele, prechádza hematoencefalickou bariérou, preniká cez placentu do plodu a plodovej vody a taktiež sa vylučuje do materského mlieka. Zaujímavosťou je, že kofeín bol zistený aj v ejakuláte. Hlavným miestom metabolizmu kofeínu je pečeň.
- Podľa Stavrica a kol. (1990) sa eliminačný polčas kofeínu pohybuje v rozmedzí 3 až 7 hodín, pričom je výrazne ovplyvnený rôznymi faktormi, ako sú vek, pohlavie, tehotenstvo, užívanie hormonálnej antikoncepcie a fajčenie.
- Nawrot a kol. (2003) dopĺňajú, že ženy majú eliminačný polčas kofeínu o 20 – 30 % kratší ako muži. U novorodencov môže polčas dosahovať 50 až 100 hodín, no po šiestich mesiacoch sa postupne znižuje na hodnoty podobné dospelým. U žien užívajúcich perorálne kontraceptíva sa polčas predlžuje približne dvojnásobne v porovnaní so ženami v bežnom menštruačnom cykle. Počas tehotenstva sa eliminačný polčas kofeínu predlžuje – z približne 4 hodín v prvom trimestri až na 18 hodín v treťom trimestri. Naopak, fajčenie cigariet zrýchľuje elimináciu kofeínu až dvojnásobne (Dvořák, 2023).
Farmakodynamika kofeínu v ľudskom organizme
Ako opisuje Dvořák (2023), kofeín stimuluje centrálnu nervovú sústavu a činnosť srdečnú. Pôsobí na adenozínové receptory, je ich antagonistom. Adenozínové receptory štandartne reagujú na neurotransmiter adenozín, ktorý v centrálnej neurovej sústave vyvoláva útlm až spánok, v srdci znižuje srdečnú frekvenciu. Kofeín, fungujúci ako jeho antagonista, sa naviaže na adenozinové receptory, pôsobí opačným účinkom ako adenozín, ktorý pôsobí inhibične. Stimulant, kofeín sa reverzibilne naviaže na receptory a znemožní adenozínu, aby preniesol stlmujúci signál. Útlm sa tympádom nevykoná, kofeín teda stimuluje neurónovú bunku zastavením útlmu.
Zdravotný prínos konzumácie kofeínu
- Ako uvádza Fredholm (1980), kofeín pôsobí ako selektívny antagonista adenozínových receptorov, pričom kompetitívne znižuje aktivitu adenozínu, čím bráni jeho tlmivým účinkom v centrálnom nervovom systéme. Tento mechanizmus vedie k zvýšenému uvoľňovaniu viacerých neurotransmiterov, ako sú norepinefrín, dopamín a serotonín, pričom kofeín ovplyvňuje aj dopaminergné receptory, čo môže čiastočne vysvetľovať jeho stimulačné a motivačné účinky.
- Podľa Nehliga (1992) kofeín stimuluje psychomotorické funkcie a zlepšuje behaviorálne prejavy, vrátane pozitívneho vplyvu na náladu, pocit energie, bdelosť, duševnú sústredenosť a schopnosť udržať pozornosť.
- Fisone (2004) dopĺňa, že kofeín zvyšuje fyzickú vytrvalosť a cvičebnú kapacitu, čo je výsledkom stimulácie centrálneho nervového systému a následného spustenia komplexných fyziologických reakcií, ktoré podporujú výkonnosť.
- Varma (2010) upozorňuje, že niektoré pozitívne účinky kofeínu na ľudské zdravie súvisia s jeho antioxidačnými vlastnosťami, ktoré pomáhajú chrániť bunky pred oxidačným stresom a poškodením.
- Podľa Taulera (2015) kofeín podporuje uvoľňovanie protizápalových cytokínov, ako je interleukín, čím prispieva k zníženiu zápalových procesov v organizme. Vyšší príjem kofeínu bol v štúdiách spojený s významne nižším rizikom vzniku cukrovky 2. typu.
- Wolde (2014) uvádza, že konzumácia viac ako dvoch šálok kávy alebo čaju denne môže znižiť riziko vzniku chronických ochorení pečene o viac ako 50 % v porovnaní s osobami, ktoré konzumujú len jednu šálku denne alebo menej.
Akútna intoxikácia stimulanciami, vrátane kofeínu
Smolík (1996) uvádza, že pre diagnostiku akútnej intoxikácie musia byť splnené všeobecné kritériá. Musí byť prítomné dysfunkčné správanie alebo abnormity vnímania, ktoré sa prejavujú aspoň jednou z nasledujúcich charakteristík:
- eufória a pocit zvýšenej energie,
- zvýšená bdelosť,
- megalomanické predstavy alebo činy,
- hrubosť alebo agresivita,
- hádavosť,
- labilná nálada,
- opakované stereotypné správanie,
- sluchové, zrakové alebo taktilné ilúzie,
- halucinácie, obyčajne so zachovanou orientáciou,
- paranoidné predstavy,
- rušivý vplyv na výkon bežných denných činností.
Okrem toho musia byť prítomné najmenej dve z nasledujúcich fyziologických príznakov:
- tachykardia (niekedy bradykardia),
- srdcová arytmia,
- hypertenzia alebo hypotenzia,
- potenie a zimomravosť,
- nauzea alebo zvracanie,
- strata hmotnosti,
- dilatácia zorníc,
- psychomotorická agitovanosť (niekedy retardácia),
- svalová slabosť,
- bolesti hrudníka alebo kŕče.
Odvykací stav po užívaní stimulancií, vrátane kofeínu
Ako uvádza Smolík (1996), pre diagnostiku odvykacieho stavu musia byť splnené všeobecné kritériá. Tento stav sa prejavuje dysforickou náladou, ktorá sa môže prejaviť napríklad skľúčenosťou alebo anhedóniou (strata schopnosti cítiť potešenie).
Okrem toho musia byť prítomné aspoň dva z nasledujúcich príznakov:
- letargia,
- únava,
- psychomotorický útlm alebo agitovanosť,
- túžba po stimulanciách,
- zvýšená chuť k jedlu,
- insomnia alebo hypersomnia,
- bizarné alebo nepríjemné sny.
Chronické užívanie môže viesť k rozvoju depresívnej poruchy so suicidálnymi tendenciami.
Na záver, čo dodať:
„Nikotín, hlavný alkaloid rastlín rodu Nicotiana, je vysoko návyková látka s výrazným účinkom na centrálny nervový systém. Viaže sa na acetylcholínové receptory v mozgu, čím vyvoláva stimulačné účinky, ako zrýchlenie srdcovej činnosti, zvýšenie krvného tlaku a zlepšenie nálady. Jeho schopnosť vyvolať eufóriu a pocit uspokojenia spôsobuje rýchly vznik závislosti. Napriek historickému a kultúrnemu významu tabaku predstavuje fajčenie vážne zdravotné riziko, keďže vedie k závislosti a poškodeniu srdca, pľúc i nervového systému. Prevencia a informovanosť o účinkoch nikotínu sú preto kľúčové pre ochranu zdravia jednotlivca aj spoločnosti.“
„Cigarety a cigary sa líšia najmä spôsobom horenia, kyslosťou dymu a vstrebávaním nikotínu. Kým cigaretový dym je kyslejší a nikotín sa z neho vstrebáva najmä cez pľúca, cigarový dym je zásaditejší a umožňuje pomalšie vstrebávanie cez sliznicu úst. Pasívne fajčenie pritom predstavuje vážne riziko, pretože pri ňom vznikajú karcinogénne nitrosamíny, ktoré pretrvávajú v prostredí aj po dofajčení. Nikotín je vysoko návykový alkaloid, ktorý ovplyvňuje nervový systém a spôsobuje silnú psychickú i fyzickú závislosť. Podobne kofeín, ďalší bežne užívaný alkaloid, pôsobí stimulačne na centrálny nervový systém, no pri rozumnej konzumácii nespôsobuje také zdravotné riziká ako tabakové výrobky. Obe látky však dokazujú, že aj legálne psychoaktívne látky môžu mať výrazný vplyv na ľudské zdravie a správanie.“
„Kofeín je rastlinný alkaloid prítomný v káve, čaji, kakau a ďalších rastlinách. Po požití sa rýchlo vstrebáva a distribuuje po tele, vrátane mozgu, plodu či materského mlieka, pričom jeho hlavný účinok spočíva v blokovaní adenozínových receptorov. Tým stimuluje centrálnu nervovú sústavu, zvyšuje bdelosť, pozornosť, psychomotorické funkcie a fyzickú výkonnosť. Primeraná konzumácia kofeínu môže mať aj pozitívne zdravotné účinky, napríklad antioxidačný efekt, protizápalové pôsobenie alebo zníženie rizika cukrovky 2. typu a ochorení pečene. Nadmerný príjem však môže vyvolať akútnu intoxikáciu so symptómami ako tachykardia, arytmia, eufória, halucinácie či psychomotorická agitovanosť. Chronické alebo nadmerné užívanie môže viesť k odvykacím príznakom, ako sú únava, letargia, dysforická nálada a poruchy spánku, pričom dlhodobé užívanie môže zvyšovať riziko depresívnych stavov.“
Literatúra
BERGER, A. (1988). Effects of caffeine consumption on pregnancy out-come. A review.
Journal of Reproductive Medicine, 33: 945–956.
BURN, H. (1967). Drogy, léčiva a lidé, malá moderní encyklopedie. Praha: Orbis , 250 s.
DVOŘÁK, O. (2023). JÁ, DROGA. Praha: Grada Publishing, a. s. , 200 s. ISBN 978-80-271-3759-6.
MUNESHWAR, T. R – KUTARYA, S. B. –TURASKAR, A. R. – KEKATI, L.B. – NIRWAN, K. R. – LADE, U.P. (2023). Tea and caffeine effect on health: The review paper. [online], [citované 4. 5. 2024]. Dostupné na internete: https://wjpr.s3.ap-south-1.amazonaws.com/article_issue/decb039f2ee81ce23e75b6b330951a46.pdf doi: 10.20959/wjpr20241-30800.
NAWROT, P – JORDAN, S. – EASTWOOD, J. – ROBSTEIN, J. – HUGENHOLTZ, A. – FEELEY, M. (2003). Effects of caffeine
on human health. Food Additives & Contaminants, 20(1): 1-30.
NOLEN, G. A. (1989).The developmental toxicology of caffeine. Issuesand Reviews in
Teratology, vol. 4, edited by H. Kalter (NewYork: Plenum), 305–350.
SMOLÍK, P. (1996). Duševní a behaviorální poruchy. Praha: MAXDORF, s.r.o. , 503 s. ISBN 80-85800-33-0.
STAVRIC B., – GILBERT, S. G. (1990). Caffeine metabolism: a problem in extrapolating
results from animal studies to humans. Acta Pharmaceutica Jugoslavica, 40: 475–489.