AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Registrácia: Ministerstvo vnútra SR, č. spisu VVS/1- 900/90-16888 z 24.5.2002
Platobné údaje pre záujemcov o podporu našej činnosti:
IBAN: SK83 1100 0000 0026 2075 6262
Špecifický symbol: 45000
PARAFÍLIE V AKTIVITE
Weiss (2017) charakterizuje parafílie ako poruchy, ktoré sa prejavujú v spôsobe dosahovania sexuálneho vzrušenia a uspokojenia.
Voyerizmus
Podľa Weissa (2017) je voyerizmus, nazývaný aj skoptofília alebo sliedičstvo, deviácia, pri ktorej sa vzrušenie dosahuje sledovaním intímnych činností anonymných osôb, ako sú nahé osoby, osoby sa vyzliekajúce alebo masturbujúce. Možné alternatívy blízke voyerizmu, ako uvádza Money (1996b, in Weiss, 2017), zahŕňajú skoptolagnie (pozorovanie ľudí počas sexuálnych aktivít), skoptofíliu (legálne pozorovanie nahých osôb), mixoskópiu (sledovanie párov pri súloži) a piktofíliu (preferencia pornografických scén alebo videozáznamov so sebou samým alebo s partnerom). Na rozdiel od pravého voyerizmu tieto preferencie väčšinou nevyžadujú anonymitu objektov, pretože objekty sú si vedomé, že sú sledované.
Weiss (2017) poznamenáva, že určitá sexuálna zvedavosť je bežná medzi ženami aj mužmi, avšak pri skutočne deviantných motiváciách sa takéto správanie stáva preferovaným spôsobom vzrušenia, ktorý je uprednostňovaný pred partnerskými sexuálnymi aktivitami, aj keď je dostupný sexuálny partner z preferovaného veku a pohlavia a neexistujú žiadne sociálne prekážky pre interakciu. Podľa Bancrofta (1989, in Weiss, 2017) sa najčastejšie voyeristické správanie vysvetľuje túžbou po sexuálnej stimulácii bez rizika sexuálneho kontaktu alebo odmietnutia.
Exhibicionizmus
Weiss (2017) uvádza, že exhibicionizmus je charakterizovaný dosahovaním vzrušenia prostredníctvom odhaľovania genitálu pred neznámymi ženami alebo dievčatami. Toto odhalenie môže byť spojené s erekciou a niekedy aj s masturbáciou, avšak nie vždy. Expozícia genitálu sa môže uskutočňovať pred osamelou ženou alebo skupinou žien či dievčat. Exhibicionizmus patrí medzi najčastejšie sexuálne deviácie a má silne nutkavý charakter, čo vedie k vysokej recidíve. U niektorých exhibicionistov sa potreba expozície objavuje len v určitých obdobiach, ako sú psychické krízy alebo manželské konflikty, pričom mimo týchto období necítia nutkanie.
Podľa mnohých sexuológov, vrátane Weissových zistení, sú najčastejšími exhibicionistami mladí muži vo veku okolo tridsiatich rokov. Zvěřina (1990, in Weiss, 2017) poznamenáva, že u delikventov s vysokou sexuálnou aktivitou, ako je vystavovanie genitálu alebo sexuálna agresia, sa riziko páchateľa významne znižuje po dosiahnutí tridsiateho piateho roku veku. Tento trend autor chápe ako výsledok pôsobenia pohlavného pudu. Napriek rozsiahlym výskumom zameraným na osobnostné charakteristiky exhibicionistov neexistujú dôkazy o vytvorení konkrétneho psychologického profilu týchto jedincov. Títo muži sú často opisovaní ako uzavretí, hanbliví, vnútorné neisté a sociosexuálne retardovaní. Z psychopatologického hľadiska sa exhibicionizmus najčastejšie spája s neurózami, mentálnym defektom a psychopatiami (poruchami osobnosti), okrem epilepsie.
Fróterizmus
Weiss (2017) uvádza, že fróterizmus, tiež známy ako fróterstvo, sa prejavuje vzrušením dosahovaným trením sa o anonymné, neznáme ženy v dave. Muži, ktorí trpia touto poruchou, často predstierajú, že sa neúmyselne dotýkajú ženskej pokožky svojím erigovaným penisom, avšak táto činnosť im poskytuje vzrušenie a často končí ejakuláciou na oblečenie týchto žien. Zákon porušujú len zriedkavo, pretože väčšina žien sa radšej vyhne verejnému konfliktu a snaží sa presunúť na iné miesto bez toho, aby páchateľa priamo odmietla. Niektoré ženy si uvedomia, že sa stali obeťami fróterizmu až neskôr, keď zistia znečistenie svojich šiat spermatom. Fróterské aktivity sú väčšinou charakterizované silnou nutkavosťou.
Tušérstvo
Podľa Weissa (2017) tušér dosahuje vzrušenie prostredníctvom dotykov na intímnych miestach anonymných žien. Tento deviant často náhodne siahne na intímne partie alebo genitál okoloidúcich neznámych žien, pričom niekedy realizuje dotyky zozadu. Správanie frotérov a tušérov sa často vyskytuje u tej istej osoby. Obidve tieto aktivity sa považujú za kontaktné deviantné správanie, pri ktorom páchateľ narušuje psychické aj fyzické územie svojich sexuálnych objektov bez ich súhlasu. Frotéri a tušéri pritom nenadväzujú s týmito objektmi žiadny ďalší bližší, napríklad verbálny kontakt.
Sadizmus a masochizmus
Podľa Weissa (2017) sadizmus zahŕňa dominanciu a úplnú kontrolu nad objektom. Sadista dosahuje vzrušenie fyzickým a psychickým utrpením obete a pocitom, že má plnú moc nad ňou. Naopak, u masochizmu vzniká vzrušenie prostredníctvom úplného odovzdania sa partnerovi a vlastného poníženia či utrpenia. Termín sadomasochizmus by sa mal používať len vtedy, keď sú sadomasochistické aktivity zdrojom sexuálnej stimulácie alebo podmienkou sexuálneho uspokojenia.
Sadomasochistické (SM) aktivity sa najčastejšie vyskytujú vo forme partnerského sadomasochizmu, kde sú potreby partnerov komplementárne a prebiehajú so vzájomným súhlasom, bez pocitu viny alebo hanby. V tejto forme nie je nutná anonymita objektu, čo je bežné pri iných deviáciách. Fedoroff (2008, in Weiss, 2017) zdôrazňuje, že na diagnostiku pravého sadizmu je kľúčová podmienka nesúhlasu obete, ktorú pravý partnerský sadomasochizmus nespĺňa.
V súčasnosti sa v odborných kruhoch čoraz častejšie používa pojem BDSM (Bondage, Discipline, Dominance, Submission, Sadism, Masochism). Medzi základné praktiky BDSM patrí:
- Zmyslová deprivácia: obmedzenie schopnosti submisívneho partnera používať jeden alebo viac zmyslov (hmat, sluch, zrak, čuch alebo chuť).
- Bondage: obmedzenie pohybu prostredníctvom zviazania.
- Spanking: výprask v rámci erotickej hry.
- Hry so svorkami: používanie predmetov na zovretie kože, väziva alebo svalstva.
- Ponižovanie: posilnenie dominantného a submisívneho postavenia jedinca.
- Roleplay: sexuálna praktika, pri ktorej partneri hrajú roly na posilnenie sexuálnych fantázií.
- Elektrostimulácia a elektrotortúra: pôsobenie elektrického prúdu, ktoré vedie k intenzívnemu prekrveniu zadných rodidiel a malej panvy.
Sexuálna asfyxifília
Podľa Weissa (2017) ide o deviáciu, pri ktorej sa sexuálne vzrušenie a niekedy aj ejakulácia dosahujú prostredníctvom pridusenia. Táto deviácia nie je primárne motivovaná masochizmom; jej podstatou je vyvolanie mozgovej hypoxie, čo vedie k strate vedomia a niekedy aj k halucináciám. Tento jav sa môže uskutočniť pri stlačení karotíd alebo použitím igelitového sáčku, čím sa dosiahne znížené okysličenie mozgu. Aktivity spojené s asfyxifíliou môžu často končiť smrťou devianta, pričom mŕtvi bývajú niekedy nájdení v ženských šatách, pričom u tejto deviácie môže byť prítomná aj silná transvestitická zložka.
Sadizmus pseudopedagogický
Weiss (2017) poznamenáva, že zvláštnou formou sadizmu, zameranou najmä na deti a dospievajúcich, je pseudopedagogický sadizmus. Tento typ sadizmu sa vyznačuje dôrazom na poslušnosť a disciplínu. Jedinci trpiaci touto deviáciou môžu v rodinách prejavovať extrémny dôraz na podriadenosť a dominanciu. Títo jedinci často vyhľadávajú profesie, ktoré im umožňujú uplatniť svoju potrebu moci nad inými. Pseudopedagogický sadizmus je tiež známy ako dippoldizmus. Zveřina (1995, in Weiss, 2017) spomína aj fetišistický sadizmus, kde je objekt v pozadí a erotická fascinácia sa sústreďuje na rekvizity spojené s násilím. Táto preferencia môže mať fantazijný charakter, označovaný ako ideatorský sadizmus.
Iné deviácie v aktivite
Erotografománia
Podľa Weissa (2017) erotografománia zahŕňa dosahovanie vzrušenia písaním erotických správ anonymným ženským objektom. Pri písaní správy obvykle dochádza aj k masturbácii. Erotografomána je vzrušený predstavou, ako adresátka číta jeho správu a aké pocity pri tom prežíva. Tieto správy často majú sadistický charakter. Niekedy mu na sexuálne uspokojenie stačí aj opisovanie erotických scén spojených s masturbáciou, aj bez ich následného odoslania.
Telefónna skatofília
Weiss (2017) uvádza, že telefónna skatofília je podobná predchádzajúcej deviácii, pričom vzrušenie vzniká anonymnými telefonátmi s erotickým obsahom. Brichcín a Kalvach (1997, in Weiss, 2017) naznačujú, že z sexuologického hľadiska ide o prejav poruchy dvorenia, a v niektorých prípadoch aj o patologickú sexuálnu agresivitu vo verbálnej forme. Muži, ktorých vzrušujú tieto hovory, sa však nemusia nutne odchyľovať sexuálne. Problém nastáva, ak muž uprednostňuje obscénne telefonáty pred reálnym sexuálnym kontaktom. Mnohé ženy zažili situácie, keď sa po chvíli normálneho rozhovoru muži začali vypytovať na intímne záležitosti a často pri tom začali masturbovať. Ak je obsah ich reči ponižujúci, je pravdepodobné, že ide o sadistu, ktorý môže byť nebezpečný. Niektorí páchatelia dokonca nemajú slová, ale len zrýchlené dýchanie a vzdychy, pričom často onanovali priamo počas hovoru.
Klysmafília a uretrálna manipulácia
Weiss (2017) popisuje klysmafíliu ako vaginálnu alebo análnu stimuláciu prostredníctvom prijímania klystýru, zvyčajne naplneného teplou vodou, ale aj inými látkami (napríklad čajom, alkoholom alebo vzduchom). Tieto aktivity sú prevažne masturbáčne, ale môžu sa objaviť aj v rámci heterosexuálnych či homosexuálnych partnerských interakcií. Z fyziologického hľadiska dráždenie rektálnej alebo vaginálnej sliznice pri prijímaní klystýru a následnom vyprázdňovaní je porovnateľné so stimuláciou počas súlože alebo masturbácie. Podľa Denka (1976, in Weiss, 2017) je táto deviácia často spojená s masochizmom a fetišizmom. Uretrálna manipulácia, ktorá sa sústreďuje na močovú trubicu, vykazuje podobné rysy.
Triolismus
Weiss (2017) definuje triolizmus ako erotickú preferenciu, ktorá spočíva v pozorovaní partnerky pri sexuálnom styku s iným mužom, ukazovaní jej nahoty iným mužom alebo počúvaní jej rozprávania o sexuálnych skúsenostiach s inými mužmi. Niekedy sa táto deviácia prejavuje v hraní rolí, kde triolista predstiera, že je neznámy muž v roli voyeuristu, zatiaľ čo jeho sexuálny partner hrá rolu cudzej ženy. Na rozdiel od voyerizmu, pozorovaná osoba nie je anonymná, a tieto aktivity prebiehajú so súhlasom objektu.
PARAFÍLIE V OBJEKTE
Parafílie v objekte
Podľa Weissa (2017) sú parafílie definované ako kvalitativné poruchy sexuálnej motivácie, ktoré sa vyznačujú neadekvátnym zameraním erotickej túžby na konkrétne objekty. Medzi tieto deviácie patrí pedofília, fetišizmus a transvestitizmus.
Pedofília
Weiss (2017) uvádza, že pedofília sa týka erotického zamerania na deti pred pubertou, zvyčajne vo veku 5 až 12 rokov. Pedofilovia preferujú fyzickú nezrelosť a neprítomnosť sekundárnych pohlavných znakov (napríklad nedostatok ochlpenia či pŕs). Brzek (1997, in Weiss, 2017) zdôrazňuje, že pedofilná osobnosť je často podobná osobnosti dieťaťa, a pedofilovia sa cítia v detskom svete bezpečne a uvoľnene. Mnohí z nich sa zamestnávajú v profesiách, kde majú kontakt s deťmi, a to nielen pre uspokojenie svojich sexuálnych potrieb, ale aj pre prežitie ilúzie detského sveta. Kolařský a Brichcín (2000b, in Weiss, 2017) tiež popisujú, že pedofília sa vyznačuje tzv. pedofilnou proceptivitou, kedy pedofil trávi veľa času s dieťaťom a kochá sa jeho psychikou, podobne ako bežný muž obdivuje ženskú krásu.
Hebefília a efebofília
Weiss (2017) objasňuje, že hebefília sa týka mužov s erotickým záujmom o dospievajúce dievčatá, zatiaľ čo efebofília sa zameriava na dospievajúcich chlapcov. Blanchard et al. (2000, in Weiss, 2017) uvádzajú, že muži, ktorí sú priťahovaní dospelými ženami, sa označujú ako teleiofíli, hoci častejšie sa používa termín gynefília. Podľa Brichcína (2010, in Weiss, 2017) hebefílny muž nezaujíma zrelé ženy, ale skôr túži po súhlase dievčaťa pri intímnych dotykoch. Efebofili sa snažia dominovať chlapcom a často používajú ovládanie na to, aby ich viedli. Mnohí efebofiliansky homosexuáli majú ťažkosti s adaptáciou na intímne vzťahy s dospelými a môžu sa zapájať do extrafamiliárneho zneužívania.
Fetišizmus
Weiss (2017) definuje fetišizmus ako erotické zameranie na neživé predmety alebo časti tela, ktoré nahrádzajú normálny sexuálny objekt. Diagnóza fetišizmu sa uplatňuje v prípade, keď je fetiš rozhodujúcou podmienkou sexuálneho vzrušenia. Fetišista často vyžaduje použité predmety, ako napríklad spodné prádlo, aby dosiahol vzrušenie. Intenzita preferencií fetišistických objektov môže variabilne kolísať, pričom niektorí fetišisti môžu pociťovať potrebu kradnúť fetišistické predmety.
Transvestitizmus
Weiss (2017) uvádza, že transvestitizmus sa prejavuje vzrušením z obliekania sa do šiat opačného pohlavia. Muži, ktorí sa prevlečú za ženy, sa pritom stále identifikujú ako muži a často majú heterosexuálnu orientáciu. Tento fetišistický transvestitizmus sa odlišuje od transsexuálnych jedincov, ktorí sa cítia byť príslušníkmi opačného pohlavia. Na dosiahnutie vzrušenia transvestitom stačí prevlečenie do nových šiat, zatiaľ čo fetišisti preferujú použité odevy.
Iné parafílie v objekte
Nekrofília
Weiss (2017) uvádza, že nekrofília zahŕňa túžbu po mŕtvych telách, ktorá sa môže pohybovať od fascinácie pohrebnými rituálmi až po sexuálne aktivity s mŕtvymi. Praví nekrofilovia, ktorí sú spoločensky obtiažni, sa odlišujú od nekrofilných sadistov, ktorí sú vzrušení usmrtením svojich obetí.
Zoofília
Podľa Weissa (2017) zoofília predstavuje preferenciu zvierat ako sexuálnych objektov. Hovoríme o nej, keď jedinec uprednostňuje sexuálne kontakty so zvieratami, aj keď má dostupného adekvátneho ľudského partnera.
Pyrofília
Weiss (2017) uvádza, že pyrofília je charakterizovaná sexuálnym vzrušením vyvolaným ohňom, ktoré môže byť spojené so zakladaním požiaru. Tento jav je pomerne zriedkavý a nie každý zakladateľ požiaru má sexuálnu motiváciu.
Akrotomofília a apotemnofília
Weiss (2017) opisuje akrotomofíliu ako erotické zameranie na partnerov s amputovanými končatinami, zatiaľ čo apotemnofília sa zameriava na protézy amputovaných končatín a túžbu po amputácii vlastných zdravých končatín.
Literatúra
WEISS, P. (2017). Poruchy sexuální preference. Praha: Galén. 440 s. ISBN 978-80-7492-310-4.