AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Registrácia: Ministerstvo vnútra SR, č. spisu VVS/1- 900/90-16888 z 24.5.2002
Platobné údaje pre záujemcov o podporu našej činnosti:
IBAN: SK83 1100 0000 0026 2075 6262
Špecifický symbol: 45000
Ako uvádza Orel (2021) pohlavné bunky (gaméty) tvoriace sa v pohlavných žľazách (muži- semenníky, ženy- vaječníky), vznikajú v dvojfázovom procese nazývanom meióza (redukčné delenie). V priebehu meiózy dochádza ku dvom na sebe nadväzujúcim bunečným deleniam, ale len jedenkrát dochádza k zdvojeniu genetickej informácie. V priebehu redučného delenia tak dochádza k redukcií genetického materiálu na polovicu. Redukovaná sada chromozómov sa nazýva sa označuje ako haploidná- obsahuje 23 jednotlivých chromozómov (22 autozómov a 1 gonozóm – X alebo Y).
Podľa Orela (2021) vzniká mužská pohlavná bunka (spermia) z kmeňových buniek nazývaných spermatogónie, ktoré sa nachádzajú v kanálikoch semenníkov. Proces vývinu zrelej spermie (spermatogenéza) prebieha v niekoľkých fázach a trvá približne 64 dní. Spermatogenéza začína v puberte a pokračuje až do smrti, pričom kvalita a počet spermií s vekom klesá. V jednom mililitre spermatu sa nachádza priemerne 30–50 miliónov spermií. Zrelá spermia pozostáva z hlavičky s jadrom, krčka, ktorý je energetickým centrom, a bičíka zaisťujúceho pohyb. Pod plazmatickou membránou hlavičky sa nachádza akrozomálny vačok, ktorý obsahuje enzýmy potrebné pri oplodnení. Proteíny a glykoproteíny na povrchu bunkovej membrány chránia spermie pred imunitnou reakciou v ženskom tele a zabraňujú ich zhlukovaniu. Hormóny ako testosterón, folikuly stimulujúci hormón a luteinizačný hormón sú kľúčové pre zdravý vývin spermií. Spermie vyžadujú nižšiu teplotu ako telesné jadro, čo je dôvod, prečo sú semenníky umiestnené mimo tela. Po dozretí spermie sa uvoľňujú do semennotvorných kanálikov a následne do nadsemenníkov, kde získavajú pohyblivosť. Semeno (ejakulát) obsahuje aj produkty prostaty a ďalších žliaz, pričom jeho objem je približne 3–5 ml.
Orel (2021) uvádza, že ženská pohlavná bunka (vajíčko, oocyt) je najväčšou bunkou telesnej sústavy a vzniká redukčným delením z materských buniek nazývaných oogónie, ktoré sa začínajú množiť už pred narodením. Odhady uvádzajú, že okolo 2. mesiaca vnútromaternicového života vzniká približne šesť až sedem miliónov vajíčok, pričom tento proces sa končí na konci 6. mesiaca. V oboch vaječníkoch sa vytvárajú primárne folikuly, pričom niektoré oogónie zanikajú apoptózou, a ich počet sa postupne znižuje. Pri narodení je ich počet odhadovaný na 700 000 až 2 000 000, pričom od puberty prežije len okolo 300 000 až 400 000. Počas puberty, pod vplyvom pohlavných hormónov, sa začína cyklické zrenie primárnych folikulov v ovulačnom cykle, ktorý trvá približne 28 dní a je regulovaný hormónmi adenohypofýzy.
Hlavným riadiacim centrom ženských cyklov je hypotalamo-hypofyzárny systém, ktorý uvoľňuje regulačné hormóny (statíny a liberíny) ovplyvňujúce produkciu hormónov predného laloku hypofýzy. Každý lunárny mesiac vstupuje do cyklického zrenia viac primárnych folikulov. Zrýchľujúci sa rast jedného folikulu, nazývaného Graafov folikul, vedie k ovulácii, pri ktorej sa zrelé vajíčko uvoľňuje a zachytáva prstovitými výbežkami vajíčkovodu. V priebehu života sa ovulujú menej než 500 vajíčok.
Uvoľnené vajíčko je transportované do vajíčkovodu, kde sa oplodnenie uskutočňuje. Lokalizácia oplodnenia vo vajíčkovode je dôležitá, pretože sliznica vajíčkovodu produkuje sekrét potrebný na kapacitáciu spermií, proces, ktorý umožňuje spermiám plnú interakciu s vajíčkom. Pri oplodnení spermia preniká do vajíčka a dochádza k fertilizácii, pričom vzniká zygota s kompletnou genetickou informáciou.
Orel (2021) ďalej uvádza, že základné mechanizmy skorého vývinu zárodku, nazývané morfogenetické mechanizmy, umožňujú prechod zygoty na zložitejší mnohobunečný útvar počas morfogenézy. Rané obdobie vývinu zárodku, známe ako blastogenéza, trvá od vzniku zygoty do konca druhého týždňa po oplodnení. V tomto období sa vyvíjajú aj obaly, ktoré chránia zárodok. Zygota sa začína deliť, čo vedie k vzniku blastomérov a nakoniec k formovaniu guľovitého útvaru nazývaného morula. Rýhovanie je asymetrické a asynchrónne, pričom proces diferenciácie začína pri vstupe moruly do maternice.
Tvorba dvojvrstvového zárodočného terčíka, ktorý sa skladá z epiblastu a hypoblastu, je základom embrya. V treťom týždni tehotenstva sa formujú tri zárodočné listy v procese nazývanom gastrulácia. Primitívny prúžok na povrchu epiblastu sa vyvýši a vytvára primitívny uzol, z ktorého sa formujú mezoderm a endoderm. Mezoderm sa stáva základom pre spojivové tkanivo, svalovinu a cievy, zatiaľ čo endoderm vytvára epitely tráviaceho a dýchacieho traktu. Epiblast sa mení na ektoderm, ktorý sa stáva základom pre nervový systém, senzorické orgány a kožu.
Literatúra
PROCHÁZKA, R. – OREL, M. (2021). Vývojová neuropsychologie. Praha: Grada, 223 s. ISBN 978-80-271-3080-1.