AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Registrácia: Ministerstvo vnútra SR, č. spisu VVS/1- 900/90-16888 z 24.5.2002
Platobné údaje pre záujemcov o podporu našej činnosti:
IBAN: SK83 1100 0000 0026 2075 6262
Špecifický symbol: 45000
Klein (2012) hovorí o nasledujúcej rovnici:
sexuálna inteligencia = povedomie o tele + informovanosť + emocionálne schopnosti
Normálny vývin pohlavných orgánov, ich anatómia, fyziológia a pri vývinovej nedostatočnosti vznik somatosexuálnych porúch
Pohlavná diferenciácia
Podľa Weissa a kol. (2010) je pohlavná diferenciácia podriadená striktnej genetickej kontrole. Základný rozdiel medzi mužmi a ženami spočíva v kombinácii chromozómov, pričom muži majú chromozómy XY a ženy XX. Tento rozdiel vzniká pri oplodnení, keď spermie s Y chromozómom oplodnia oocyt, zatiaľ čo spermie s X chromozómom vedú k vzniku ženy.
Chromozóm Y
Weiss a kol. (2010) uvádzajú, že normálny Y chromozóm obsahuje gén SRY, ktorý je kľúčový pre premenu indeferentnej gonády na semenníky. Tento gén spúšťa testikulárnu diferenciáciu, hoci sa priamo na tomto procese nezúčastňuje.
Chromozóm X
Podľa Weissa a kol. (2010) je prítomnosť X chromozómu nevyhnutná na prežitie buniek. Na tomto chromozóme sú umiestnené gény, ktoré sú zodpovedné za mnohé genetické choroby, ako napríklad hemofília typu A a B.
Vývin pohlavných žliaz
Weiss a kol. (2010) opisujú, že vývin semenníkov a vaječníkov je spojený s prítomnosťou génov SRY a SOX 9. Prvým znakom diferenciácie semenníkov u embryí vo veku 42 až 45 dní sú prapohlavné bunky pochádzajúce z celómového pôvodu. Fetálne semenníky sa vyznačujú prítomnosťou intersticiálnych buniek Leydig, ktoré produkujú androgénne steroidy, najmä testosterón. Pri vývine vaječníkov sú rozlišované dve fázy: prefolikulárna a folikulárna.
Mužské pohlavné orgány
Heretik (2016) uvádza, že mužské pohlavné orgány sa skladajú z pohlavného údu, známeho ako penis, ktorý zahŕňa koreň, telo a žaluď (glans). Telo penisu je pokryté tenkou kožou, ktorá končí predkožkou, ktorá buď úplne, alebo čiastočne zakrýva glans. Priemer penisu v ochabnutom stave sa pohybuje od 6 do 10 cm, zatiaľ čo pri erekcii sa jeho veľkosť môže zväčšiť až na dvojnásobok. Tento proces je spôsobený naplnením špongiovitých telesných štruktúr krvou, čo vedie k erekcii. Muži často kladú dôraz na veľkosť svojho penisu, pričom tí, ktorí trpia komplexom malého penisu, sa niekedy rozhodnú pre chirurgický zákrok na jeho zväčšenie.
Semenníky sa pred pôrodom sťahujú do mieška, aby produkovali spermie pri teplote nižšej o približne 2 stupne Celzia ako je vnútorná teplota tela. Semenníky taktiež produkujú testosterón a vytvárajú spermie v semenotvorných kanálikoch od puberty. Tvorba spermií závisí nielen od zdravotného, ale aj psychického stavu muža. U zdravého muža sa denne vytvorí niekoľko desiatok miliónov spermií.
Jedným z problémov mužov je fimóza, ktorá sa prejavuje zúžením predkožky, čo môže sťažovať pohlavný styk. Fimóza môže spôsobovať ťažkosti pri začiatku pohlavného života a viesť k rôznym zdravotným problémom. Rituálna obriezka, ktorá sa praktizuje v niektorých kultúrach, ako sú židovské a moslimské, môže mať hygienické účely, ale tiež môže spôsobiť nižšiu citlivosť žaluďa.
Klitoris je jedným z orgánov vyhradených výlučne na dosahovanie sexuálneho pôžitku.
Ženské pohlavné orgány
Ženské pohlavné orgány
Podľa Heretika (2016) sa ženské pohlavné orgány delia na vonkajšie a vnútorné. Medzi vonkajšími orgánmi je najvýraznejší Venušin pahorok (ohnabie), ktorý je pokrytý chĺpkami; ženy si túto ochlpenie často upravujú alebo odstraňujú podľa aktuálnych módnych trendov. Priestor medzi stehnami a vchodom do pošvy je vyplnený veľkými a malými pysky ohanbia.
Veľké pysky ohanbia (labia majora) sú kožné záhyby, vyplnené tukom, ktoré uzatvárajú genitál a sú viditeľné len po ich roztiahnutí. Pri sexuálnom vzrušení sa vestibulárne toporivé telesá, umiestnené hlboko v týchto pyskách, otvárajú. Malé pysky ohanbia (labia minora) sú mäkké, žľazami vybavené záhyby ružovej farby, ktoré zakrývajú vchod do pošvy. Pri vzrušení sa prekrvujú a zväčšujú. V spodnej časti malých pyskov sa nachádzajú Bartholiniho žľazy, ktoré počas sexuálneho vzrušenia vylučujú bezfarebný sekrét. V hornej časti sa malé pysky spájajú do klitorisu, ktorý je bohatý na nervové zakončenia a veľmi citlivý na dotyk. Klitoris je väčšinou zakrytý predkožkou a pozostáva zo špongiového tkaniva, ktoré sa pri stimulácii napĺňa krvou a zväčšuje sa, podobne ako toporivé telesá penisu. Pri intenzívnom vzrušení môže klitoris reagovať bolestivo na priamu stimuláciu.
Pri roztiahnutých pyskoch ohanbia je viditeľný vchod do pošvy (introitus vaginae), ktorý je čiastočne zakrytý panenskou blanou (hymen). Táto blana neuzatvára vchod úplne a obsahuje otvor, ktorý umožňuje odtok menštruačnej krvi. Vniknutie cudzieho telesa do pošvy väčšinou vedie k pretrhnutiu hymen, čo môže byť sprevádzané miernou bolesťou a krvácaním.
Pošva (vagína) spája vonkajšie a vnútorné pohlavné orgány ženy, slúži ako orgán pohlavného styku a pôrodná cesta. Je to elastická trubica vystlaná jemnou sliznicou, obklopená svalmi panvového dna (perineálnymi svalmi), ktoré umožňujú prispôsobenie šírky vonkajšej tretiny pošvy vsunutému pohlavnému údu. Tieto svaly sú schopné klonických sťahov, ktoré sa vyskytujú pri intenzívnom orgazme.
Podľa Zaviačiča a Whippla (2002, in Heretik, 2016) je predná časť pošvy u niektorých žien mimoriadne citlivá na dotyk, čo môže spustiť orgazmický reflex. V prednej stene pošvy, približne 4 až 5 cm od vchodu, v blízkosti močovej trubice, sa nachádza G-bod, nazvaný podľa Gräfenberga, ktorý naň upozornil ako prvý. Kratochvíl (2003, in Heretik, 2016) uvádza, že niektoré ženy (11 až 18 %) môžu dosiahnuť veľmi intenzívny orgazmus. Zaviačič a Whipple (2002, in Heretik, 2016) opísali fenomén ženskej ejakulácie, ktorý sa spája s uretrálnymi expulsami, známych v tradičných sexuálnych kultúrach v Indii, Ázii a Afrike, najmä po stimulácii G-bodu.
Somatosexuálne vývinové poruchy
Podľa Weissa a kol. (2010) medzi najčastejšie syndrómy s poruchami sexuálnej diferenciácie patria:
- XXY a XX – Klinefelterov syndróm
- Úplný Klinefelterov syndróm
- Karyotyp 49 XXXXY alebo 50 XXXXYY
- Turnerov syndróm a jeho varianty
- 46 XX – čistá dysgenéza gonád
- Pravý hermafroditismus
Determinanty normálneho a deviantného psychosexuálneho vývinu
Weiss (2017) uvádza, že biologický základ sexuality spočíva predovšetkým v pohlavnom dimorfizme, ktorý je určený chromozomálnym pohlavím, gonadálnou diferenciáciou, hormonálnymi pomermi, vnútornými reprodukčnými orgánmi a morfológiou vonkajších genitálií. Hlavným faktorom sexuálnej diferenciácie je testosterón; jeho prítomnosť vedie k mužskému vývoju genitálií, zatiaľ čo jeho absencia vedie k vývoju ženskému. Psychosexuálny vývin sa považuje za pokračovanie embryonálneho vývinu sexuálnych štruktúr, pričom telesný pohlavný vývin zakladá anatomické a funkčné predpoklady pre sexuálnu diferenciáciu správania, cítenia a myslenia.
Klein (1997, in Weiss, 2017) poukazuje na to, že pohlavný dimorfizmus sa najviac prejavuje v primárnych pohlavných znakoch, ako sú chromozomálne pohlavie (XY pre mužov a XX pre ženy) a typ reprodukčných orgánov (penis a vagína). Rozdiely v somatických znakoch, ako sú stavba kostry, typ ochlpenia a hlas, patria do kategórie sekundárnych znakov sexuálneho dimorfizmu. Terciárne znaky zahŕňajú rozdiely medzi mužmi a ženami v myslení, cítení a správaní – vrátane verbálnych a neverbálnych prejavov, ktoré hrajú dôležitú úlohu najmä v oblasti sexuálneho správania.
Sexuálna identifikácia
Weiss (2017) uvádza, že sexuálna identifikácia, teda pocit príslušnosti k určitému pohlaviu, sa formuje na základe genetických a fetálnych gonadálnych determinantov, ktoré sú ovplyvnené sexuálnymi steroidmi pôsobiacimi na centrálnu nervovú sústavu počas druhého trimestra vnútromaternicového vývinu. Zverina (1995, in Weiss, 2012) zdôrazňuje, že definitívne formovanie sexuálnej identity prebieha po pôrode, pričom sa kombinuje táto predispozícia s vplyvmi prostredia. Podľa Money a Ehrhardtovej (1972, in Weiss, 2012) je pre vytvorenie pohlavnej identity kľúčový vek do 18 mesiacov. Stoller (1968, in Weiss, 2017) upozorňuje, že výskumy na hermafroditoch, ktorí boli vychovávaní v opačnej sexuálnej role, naznačujú, že pravdepodobnosť úspešnej zmeny pohlavnej identity klesá s pribúdajúcim vekom.
Základom sexuálnej identifikácie sú okrem vrodených determinant aj koncepcie sebaobrazu ako chlapca či dievčaťa (muža alebo ženy), ktoré sa vyvíjajú v procese učenia — ako sociálneho, tak aj špecificky kognitívneho učenia. Extrémnym prípadom poruchy pohlavnej identity je transsexualizmus, pri ktorom dochádza k úplnému rozpojeniu medzi telesným a psychologickým pohlavím. Biologicky zdravý muž sa môže už od raného detstva cítiť ako žena (a naopak) a túžiť žiť v roli opačného pohlavia.
Sexuálna rola
Weiss (2017) diskutuje o sexuálnych rolách ako vonkajších prejavoch pohlavnej identity. Hoci na ich formovaní zohrávajú úlohu aj konštitučné faktory, kľúčovými sú kultúrne a spoločenské vplyvy, najmä tie, ktoré prichádzajú od rodiny. Rodičia sa stávajú pre deti hlavnými identifikačnými postavami, ktoré ovplyvňujú rozvoj adekvátnych vzorcov správania a postojov voči druhému pohlaviu. V predškolskom veku sa uplatňujú dva mechanizmy: a) identifikácia s rodičom alebo inou osobou rovnakého pohlavia, a b) komplementárne, teda vzájomné doplňovanie s osobou opačného pohlavia. V školskom veku sa k rodičovskému vplyvu pridáva aj vplyv rovesníckych skupín a ďalšie kultúrne a spoločenské faktory, ako sú škola a média.
Sexuálna orientácia
Heretik (2016) uvádza, že pred tým, než sa objavia prvé prejavy sexuálnej zrelosti, ako sú prvá polúcia a menštruácia, dieťa počas svojho vývinu získava množstvo informácií zo svojho okolia. Silná tendencia k opačnému pohlaviu v detskom veku môže naznačovať menšinovú sexuálnu orientáciu alebo identifikáciu. Chlapci, ktorí sa správajú „heterotropne“, sú označovaní ako „sissy boys“, zatiaľ čo dievčatá, ktoré sa chovajú chlapčensky, sú nazývané „tom boys“. Je však dôležité poznamenať, že nie všetci chlapci a dievčatá majú problémy s identifikáciou a orientáciou.
Říčan (2003, in Heretik, 2016) spomína, že okolo veku prvej polúcie a menštruácie sa začínajú objavovať aj prvé citové prejavy k opačnému pohlaviu, ako sú prvé lásky a zaľúbenia. Zohľadniť je potrebné aj fakt sexuálnej orientácie a preferencie objektu eroticko-sexuálneho záujmu. Zvěrina (2003, in Heretik, 2016) sa zaoberá determináciou sexuálnej orientácie a hovorí o špecifickom naprogramovaní sexuálnych centier v kritických fázach prenatálneho vývinu. Ridley (2001, in Heretik, 2016) jasne konštatuje, že správanie samcov je systematicky odlišné od správania samíc u väčšiny druhov, a tento rozdiel je vrodený, čo znamená, že mozog má vrodené pohlavie.
Sexuálna preferencia
Podľa Weissa (2017) mechanizmus vývinu sexuálnej preferencie, ktorý určuje, ako jedinec dosahuje sexuálne uspokojenie a aký objekt ho eroticky priťahuje, a tiež etiopatogenéza porúch tejto preferencie (sexuálnych deviácií), nie je zatiaľ úplne objasnený. Predpokladá sa, že základnými faktormi sú konštitučné (vrodené) faktory, pričom vplyvy prostredia sa pravdepodobne uplatňujú až na základe týchto vrodených mechanizmov. Pokusy odvodzovať determináciu sexuálnej orientácie z rodinnej konštelácie, defektov v identifikačných rodičovských postavách alebo iných environmentálnych vplyvov zatiaľ zlyhávajú.
Väčšina porúch sexuálnej preferencie sa prejavuje až v období puberty alebo adolescencie. V prepubertálnom veku sa však už pozorovali javy, ako je prevliekanie sa do ženských šiat u transvestitov, preferencie fetišu pri masturbácii u fetišistov, voyeuristické a exhibicionistické praktiky. Sexuálna experimentácia v prepubertálnom veku, ako napríklad príležitostné prezliekanie sa do šiat matky či sestry alebo vzájomná explorácia genitálu, nemusí nevyhnutne signalizovať deviantný vývin a môže sa vyskytovať aj u sexuálne normálnych detí v dospelosti.
Sexuálne správanie
Weiss (2017) uvádza, že schopnosť pre genitálnu reakciu sa u človeka objavuje už v ranom detstve. Bakwin (1973, in Weiss, 2017) tvrdí, že genitálna stimulácia spojená s orgazmom bola pozorovaná u chlapcov a dievčat už od 6. mesiaca života, pričom masturbácia u detí pretrváva ako dominantná sexuálna aktivita až do začiatku párových sexuálnych stykov. Detské sexuálne hry, ktoré sa najčastejšie objavujú okolo piateho roku, spočívajú predovšetkým vo vzájomnej explorácii intímnych častí tela a napodobňovaní sexuálnych aktivít dospelých, zvyčajne v nekoitálnej forme.
Money a Ehrhardtová (1972, in Weiss, 2017) poznamenávajú, že tieto sexuálne hry, rovnako ako masturbácia, sú prirodzené a neškodné, a ich zakazovanie môže mať negatívny dopad na diferenciáciu sexuálnej identity a pohlavnej roly. Bancroft (1989, in Weiss, 2017) dodáva, že v puberte dochádza k integrácii sexuálnej identity, reaktivity a preferencie, pričom puberta v našej populácii zvyčajne začína medzi 10. a 15. rokom.
U dievčat sa telesne prejavuje menarché (prvá menštruácia) a u chlapcov prvé výrony semena, ako aj rozvoj sekundárnych pohlavných znakov, pričom u chlapcov dochádza aj k prudkému zvýšeniu sexuálnej potreby a aktivity. Psychosexuálny vývin je oproti somatosexuálnemu oneskorený; v tomto období sa rozvíjajú schopnosti mladých ľudí k citovým vzťahom, životu v páre a ich základné morálne a etické hodnoty. Vývin sexuálneho správania je podmienený rozvojom sexuálnych emócií, ku ktorému dochádza predovšetkým počas puberty a adolescencie.
Tento proces zahŕňa schopnosť pre sexuálne vzrušenie (fyziologické prejavy ako erekcia u mužov a lubrikácia alebo orgazmus u žien) a sexuálnu satisfakciu, ako aj rozvoj emócie zamilovanosti, ktorá sa prejavuje erotickou fascináciou predmetom túžby. Zvěřina (2003, in Weiss, 2017) zhrnul základné charakteristiky ľudskej sexuálnej motivácie, medzi ktoré patrí pevná sexuálna identifikácia, erotická preferencia objektu opačného pohlavia, sexuálna zrelosť, kooperácia, súhlas partnera, neprítomnosť neakceptovanej agresie, vytvorenie páru, vzájomnosť a schopnosť udržať párový vzťah.
Prežívanie sexuality
Heretik (2016) uvádza, že sexuálne správanie človeka je obvykle sprevádzané intenzívnymi emóciami. V súvislosti so sexualitou sa objavuje široké spektrum nižších a vyšších citov. Na samotný pohlavný akt môžu nadväzovať príjemné aj nepríjemné pocity, ktoré závisia od aktuálneho prežívania sexuálnej interakcie. V súlade s Pogádym a Guensbergerom (1987, in Heretik, 2016) je možné hovoriť o telesných, respektíve organových pocitoch. Intenzita týchto emócií je priamo spojená so spätnou väzbou, ktorú autonómny nervový systém, konkrétne sympatický nervový systém, poskytuje mozgu.
Podľa Atkinsa a kol. (1995, in Heretik, 2016) ľudia s poruchou vyšších oblastí bedrovej miechy hlásia nižšiu úroveň sexuálneho vzrušenia pri vnímaní sexuálne významných podnetov. Zvěřina (1995; 2003, in Heretik, 2016) identifikuje sexuálne emócie ako jeden z kľúčových komponentov sexuálnej motivácie, pričom medzi ne patrí sexuálne vzrušenie, pocitové vyvrcholenie (orgazmus), sexuálne uspokojenie (satisfakcia) a zamilovanosť. Tieto sexuálne emócie by sa mali doplniť o ďalšiu dimenziu, a to o sexuálne city, ktoré reflektujú emocionálnu zložku intímnej komunikácie.
Sexuálne emócie
Heretik (2016) uvádza, že súčasťou emócií je aj sexuálna apetencia, ktorá predstavuje túžbu alebo chuť po sexuálnych aktivitách. Táto individuálne variabilná túžba nás motivuje k hľadaniu možností na uspokojenie sexuálnych potrieb s rôznou frekvenciou. Sexuálna apetencia je určite ovplyvnená viacerými faktormi, vrátane genetickej predispozície, celkového zdravotného stavu, vývinového štádia, psychického stavu a rôznych sociálno-psychologických vplyvov.
Sexuálne vzrušenie môže nastať nielen priamym dráždením pohlavných orgánov, ale aj pôsobením sexuálne významných podnetov, ktoré sú spravidla vnímané zrakom.
Pocitové vyvrcholenie (orgazmus) je mimoriadne intenzívny zážitok, ktorý môže viesť k zúženému vedomiu. Orgazmus je spojený s účinnou stimuláciou pohlavných orgánov, hoci existujú aj spontánne orgazmy počas spánku a riedko sa vyskytujúce orgazmy vyvolané intenzívnymi sexuálnymi predstavami a fantáziami.
Sexuálna satisfakcia nastáva po uspokojení sexuálnej potreby prostredníctvom orgazmu. Zvěřina (2003, in Heretik, 2016) poznamenáva, že na tomto zážitku sa významne podieľajú endorfíny, ktoré sa uvoľňujú počas sexuálneho vzrušenia a orgazmu. Na sexuálnu satisfakciu môžu vplývať aj iné faktory, ako sú sexuálne vzrušenie a orgazmus, najmä tie, ktoré vyvolávajú pozitívne a negatívne city. Prežívanie sexuálnej satisfakcie má tiež významný dopad na celkovú spokojnosť so sexuálnym životom.
Literatúra
HERETIK, A. sr., jr. et al. (2016). Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof, spol. s.r.o., 912 s. ISBN 978-80-89322-24-4.
KLEIN, M. (2012). Sexuálna inteligencia. Bratislava: NOXI, s.r.o., 216 s. ISBN 978-80-8111-111-2.
WEISS, P. (2017). Poruchy sexuální preference. Praha: Galén, 440 s. ISBN 978-80-7492-310-4.
WEISS, P. et al. (2010). Sexuologie. Praha: Grada, Publishing, a. s., 724 s. ISBN 978-80-247-2492-8.