AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Registrácia: Ministerstvo vnútra SR, č. spisu VVS/1- 900/90-16888 z 24.5.2002
Platobné údaje pre záujemcov o podporu našej činnosti:
IBAN: SK83 1100 0000 0026 2075 6262
Špecifický symbol: 45000
Podľa Plhákovej (2003) je pre prežitie jedinca nevyhnutné registrovať podnety z vonkajšieho a vnútorného prostredia. Tento proces zabezpečujú zmysly, ktoré reagujú na zmeny stimulácie. Senzorické orgány zhromažďujú informácie potrebné na poznávanie a cítenie, čím tvoria most medzi vonkajším svetom a psychikou človeka. Homola (1990, in Plháková, 2003) uvádza, že podľa Wundta sú počiatky vnímania základnými jednotkami skúsenosti, charakterizovanými určitými kvalitami a intenzitou. V súčasnosti sa často stretávame s pojmom senzorická modalita, ktorý sa týka kvality psychických javov sprostredkovaných jednotlivými zmyslami.
Plháková (2003) poukazuje na to, že čítanie prebieha v zmyslových orgánoch alebo analyzátoroch, ktoré pozostávajú z receptorov, aferentných nervov a senzorickej oblasti v mozgu. Základnou vlastnosťou receptorov je ich citlivosť na zmeny v prostredí. Ak dôjde k zmene kvality alebo intenzity podnetov, receptorové bunky na to reagujú. Z evolučného hľadiska je to dôvod, prečo musíme venovať pozornosť novým podnetom, aby sme určili, či sú bezpečné alebo nebezpečné. Citlivosť zmyslových orgánov na dlhotrvajúce nemenné podnety sa však rýchlo znižuje, čo sa nazýva senzorická adaptácia. Špecializované bunky v receptoroch reagujú na konkrétne fyzikálne, chemické alebo biochemické podnety. Napríklad sluchovým podnetom je vlnenie vzduchu spôsobené chvením predmetov, zrakovým podnetom je elektromagnetické svetelné vlnenie a chuťovým podnetom sú chemické látky rozpustené v slinách.
Weber a Fechner zistili, že senzitivita zmyslov má svoje hranice, známe ako podnetové prahy. Dolný podnetový prah je najnižšia intenzita podnetu, ktorá vedie k vnímaniu, zatiaľ čo horný podnetový prah je najvyššia intenzita podnetu, na ktorú analyzátory reagujú špecificky. Pri ďalšom zvyšovaní intenzity podnetu môže nastať buď absencia senzorickej odozvy, alebo môže nastať bolesť. Absolútny podnetový prah sa pohybuje v určitej intenzite, ktorú osoba môže vnímať, a existuje aj oblasť, ktorú nikdy nepostrehne alebo postrehne vždy. Problémy pri určení absolútneho podnetového prahu môžu byť spôsobené spontánnou aktivitou v nervovom systéme, tzv. nervovým šumom, ako aj únavou a kolísaním pozornosti. Rozdielový prah je najmenší rozdiel medzi dvoma podnetmi rôznej intenzity, ktorý vedie k vzniku dvoch rôznych vnemov.
Senzorické receptory sú špecializované nervové bunky alebo voľné nervové zakončenia, ktoré reagujú na konkrétne podnety. Mozog však interpretuje iba elektrochemické nervové impulzy. Receptory musia prekladať podnety na nervové signály, ktoré sú posielané do mozgu. Tento proces sa nazýva transdukcia. Nervové vzruchy z väčšiny zmyslových receptorov, okrem čuchových, putujú do talamu, ktorý rozvádza senzorické informácie do rôznych oblastí mozgovej kôry.
Zmyslové orgány
Zrak (vizuálny zmysel)
Morris a Maisto (1998, in Plháková, 2003) uvádzajú, že zrakovým podnetom je elektromagnetické vlnenie, na ktoré zraková sietnica reaguje. Existuje mnoho druhov elektromagnetického žiarenia, pričom každé má svoju charakteristickú vlnovú dĺžku. Fürst (1997, in Plháková, 2003) identifikuje sietnicu ako recepčný orgán zrakového vnímania, tenkú vrstvu buniek na zadnej strane oka. Optický aparát oka, ktorý zahŕňa rohovku, zornicu a šošovku, privádza zrakové podnety na sietnicu. Tyčinky a čapíky, ktoré sú svetlocitlivé bunky, sa líšia tvarom, počtom a citlivosťou na svetlo. Transdukcia svetla do nervových impulzov prebieha prostredníctvom fotochemických procesov. Tyčinky obsahujú rhodopsín, zrakový pigment, a nervové vzruchy vytvorené na sietnici sú optickými nervami prenášané do primárnej zrakovej oblasti v okcipitálnom laloku.
Sluch (auditívny zmysel)
Plháková (2003) uvádza, že sluch je jedným z najdôležitejších zmyslov, bez ktorého by nemohli vzniknúť jazyky. Sluchový orgán transformuje fyzikálne podnety na nervové impulzy, ktoré sú interpretované ako zvukové vnemy. Sluchovým podnetom je vlnenie vzduchu vyvolané chvením predmetov. Morris a Maisto (1998, in Plháková, 2003) popisujú sluchový orgán ako tvorený vonkajším, stredným a vnútorným uchom, v ktorých je umiestnený Cortiho orgán, vlastný sluchový receptor. Zvukové vlnenie má dve základné fyzikálne vlastnosti: frekvenciu a amplitúdu.
Čuch
Baron (1999, in Plháková, 2003) považuje čuch za jeden z najstarších zmyslov. Čuchovým podnetom sú molekuly chemických látok rozptýlené vo vzduchu. Senzorické orgány čuchu pozostávajú z dvoch čuchových membrán v nosovej dutine. Riasinky, špecializované nervové bunky, sú obklopené sekrétom nosnej sliznice, v ktorom sa rozpušťajú pachové molekuly. Nervové impulzy putujú z čuchového bulbu do senzorickej kôry v temporálnych lalokoch, pričom čuchový bulbus je spojený s limbickým systémom, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri zapamätávaní a emocionálnych zážitkoch.
Chuť
Plháková (2003) uvádza, že chuťové vnemy vznikajú stimuláciou receptorov v chuťových pohárikoch, ktoré sú rozmiestnené v jazyku a ústnej dutine. Dospelí majú približne 10 000 chuťových pohárikov, pričom každý pohárik obsahuje zväzok receptorov. Bartoshuk a Beauchamp (1994, in Plháková, 2003) tvrdia, že chuťové podnety sú chemické látky rozpustené v slinách alebo iných tekutinách. Chuťové receptory rozlišujú štyri základné chute: sladkú, slanú, kyslú a horkú.
Kožné zmysly
Atkinsonová et al. (1995, in Plháková, 2003) tvrdia, že koža je najrozšírenejším orgánom, ktorý sprostredkúva dotyk, tlak, teplo a bolesť. V koži sú rozmiestnené rôzne typy receptorov, pričom nervové vzruchy z kožných receptorov putujú do somatosenzitívnej kôry v parietálnych lalokoch, kde sú spracovávané.
- Dotyk a tlak (hmat)
Nakonečný (1997, in Plháková, 2003) popisuje, že kožné receptory detekujú fyzikálne podnety, pričom Meissnerova a Pacciniho telieska sú špecificky zamerané na dotyk a tlak. - Teplo
Lahey (1983, in Plháková, 2003) uvádza, že koža obsahuje termoreceptory, ktoré reagujú na zmeny teploty. Receptory pre chlad reagujú na ochladzovanie, zatiaľ čo receptory pre teplo reagujú na zahrievanie. - Bolesť
Melzack (1978, in Plháková, 2003) tvrdí, že receptory bolesti sú voľné nervové zakončenia, ktoré registrujú poškodenie tkaniva. Pri fantómovej bolesti pacienti cítia bolesť v amputovanej končatine.
Proprioreceptory
Registrujú pohyby, polohu a rovnováhu tela, hoci ich aktivita je len čiastočne vedomá.
- Kinestetický zmysel
Plháková (2003) uvádza, že kinestetické zmysly umožňujú registrovať pohyby a polohu tela. Informácie z kinestetických receptorov putujú do miechy a mozgu, kde sú spracovávané v mozočku a senzorických oblastiach mozgovej kôry. - Vestibulárny zmysel
Podľa Plhákovej (2003) vestibulárny aparát vo vnútornom uchu zaznamenáva polohu a rovnováhu tela. Existujú dva druhy vestibulárneho vnímania: jeden sa zaoberá rýchlosťou a smerom otáčania tela, druhý registruje údaje o gravitácii a pohyboch tela.
Literatúra
PLHÁKOVÁ, A. (2003). Učebnice obecné psychologie. Praha: Academia, 472 s. ISBN 80-200-1387-3.