AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Registrácia: Ministerstvo vnútra SR, č. spisu VVS/1- 900/90-16888 z 24.5.2002
Platobné údaje pre záujemcov o podporu našej činnosti:
IBAN: SK83 1100 0000 0026 2075 6262
Špecifický symbol: 45000
Podľa Noema-Hoeksema et al. (2012) je jazyk naším hlavným prostriedkom na zdieľanie myšlienok a je univerzálny, pretože každá kultúra má svoj materinský jazyk. Používanie jazyka zahŕňa dve úrovne: produkciu a porozumenie. Pri produkcii začíname myšlienkou, ktorú premeníme na vetu, a nakoniec ju vyjadríme zvukmi (hláskami). Pri porozumení počúvame zvuky, priraďujeme im význam v podobe slov a nakoniec interpretujeme význam kombinácií slov v vetách.
Chomsky (1965, in Noem-Hoekseman et al., 2012) tvrdí, že jazyk je štruktúrovaný do vetných jednotiek, ktoré zahŕňajú frázy a vety. Na najvyššej úrovni sa nachádzajú slová a ich časti, ktoré nesú význam, zatiaľ čo najnižšiu úroveň tvoria hlásky. Susedné úrovne sú vzájomne prepojené: frázy sa skladajú zo slov a ich častí, ktoré sa zase skladajú z hlások. Jazyk je teda komplexný systém, ktorý prostredníctvom slov a vetných jednotiek spája myšlienky a reč.
Existujú výrazné rozdiely v počte jednotiek na jednotlivých úrovniach. Všetky jazyky majú obmedzený počet hlások, avšak pravidlá ich kombinovania umožňujú vytvárať a rozumieť tisícom slov. Bloom (2000, in Noem-Hoekseman et al., 2012) uvádza, že priemerná slovná zásoba dospelého človeka je okolo 70 tisíc slov. Pravidlá kombinovania slov umožňujú tiež vytvárať a chápať milióny viet. Vlastnosť jazyka kombinovať jednotky z jednej úrovne na vytvorenie väčšieho počtu jednotiek na inej úrovni sa nazýva produktivita. Každý jazyk má teda dve základné vlastnosti: štruktúrovanosť na viacerých úrovniach a produktivitu.
Podľa Plhákovej (2003) sa všetky jazyky skladajú z určitých základných zložiek, ktoré je možné rôznymi spôsobmi kombinovať a vyjadrovať zložité myšlienky. Jazyk je inherentne kreatívny, pretože žiadny človek nemôže počuť všetky vety, ktoré je schopný vytvoriť. Jazyk je organizovaný podľa gramatických pravidiel, ktoré umožňujú vytvárať zrozumiteľné vyjadrenia. Vzhľadom na svoju štruktúru sa jazyk stáva účinným prostriedkom komunikácie.
Medzi slovami a ich významom zvyčajne neexistuje vnútorný vzťah, čo znamená, že výber slov je arbitrárny a jeho používanie je otázkou spoločenskej konvencie. Arbitrárnosť jazyka potvrdzuje aj to, že každé vyjadrenie môže byť preložené do iných jazykov, hoci pri preklade môže dôjsť k posunu významu. Podľa Sternberga (2002, in Plháková, 2003) sú jednoduchosť, jasnosť a stručnosť vyjadrenia v rôznych jazykoch odlišné.
Jazyky sú dynamické a neustále sa vyvíjajú, pričom v každom živom jazyku dochádza k zmene významu slov a k vzniku nových foriem a fráz. Nepočujúci komunikujú prostredníctvom posunkového jazyka, ktorý je rovnako štruktúrovaný a produktívny. Jazyk predstavuje systém symbolov so svojou gramatickou štruktúrou, pričom jeho súčasťou je aj syntax, ktorá upravuje tvorbu gramaticky správnych viet. Reč je individuálna mentálna aktivita, pri ktorej jedinec využíva jazyk na komunikáciu a myslenie.
Neurálny základ jazyka
Dronkers, Redfern a Knight (2000, in Noem-Hoekseman et al., 2012) uvádzajú, že v ľavej hemisfére mozgu existujú dve kľúčové oblasti pre jazyk: Brocova oblasť, ktorá sa nachádza v čelnom laloku nad postrannou brázdou, a Wernickeova oblasť v spánkovom laloku tej istej hemisféry. Poškodenie ktorejkoľvek z týchto oblastí, alebo oblastí medzi nimi, vedie k špecifickým formám afázie (poruchám reči). Kulišťák (2011) poukazuje na to, že Broca identifikoval léziu v ľavej zadnej časti frontálneho laloku a označil ju ako motorickú afáziu. Klasická senzorická percepčná fatická porucha, ktorá sa zvyčajne vyskytuje pri postihnutí zadnej časti ľavého superiorného temporálneho gyru, je spojená s poškodením sluchovej asociačnej kôry a podieľa sa na rozpoznávaní rečových zvukov.
Klasifikácia afázií
Neplynulé afázie
Globálna afázia
Kulišťák (2011) uvádza, že globálna afázia je ťažká forma postihujúca všetky rečové funkcie. Spontánna reč je neplynulá alebo úplne absentuje, porozumenie je slabé, a pacienti často produkujú len stereotypné vyjadrenia, prípadne vyslovia 2-3 slová alebo krátke emocionálne vety.
Brocova afázia
Podľa Kulišťáka (2011) je Brocova afázia charakterizovaná narušením rečovej produkcie, pričom porozumenie reči je relatívne zachované. Pacienti hovoria málo a s veľkým úsilím, často so zjavnou frustráciou. Môžu sa objaviť fonemické parafázie (zámene hlások) a agramatizmy (narušenie správnej štruktúry viet), pričom opakovanie a pomenovanie sú narušené, avšak niekedy lepšie ako spontánna reč.
Izolovaná afázia
Kulišťák (2011) spomína, že rečové izolované syndrómy sú zriedkavé, zvyčajne s obmedzenou spontánnou rečou, porozumením a pomenovaním, ale s dokonalým opakovaním.
Transkortikálna motorická afázia
Kulišťák (2011) uvádza, že táto afázia sa vyznačuje dobrým porozumením a dokonalým opakovaním, avšak pacient produkuje reč veľmi málo.
Plynulé afázie
Wernickeova afázia
Kulišťák (2011) poznamenáva, že reč je plynulá a parafatická, avšak porozumenie, opakovanie a pomenovanie sú narušené. Niektorí pacienti vytvárajú množstvo neologických parafázií a často si neuvedomujú svoju rečovú nespôsobilosť. Títo pacienti môžu byť mylne diagnostikovaní ako manickí alebo trpiaci logorrhoou, pričom ich nezrozumiteľná reč vyvoláva dojem zmätenosti.
Transkortikálna senzorická afázia
Podľa Kulišťáka (2011) je reč plynulá s dobrým opakovaním, ale slabým porozumením a pomenovaním, čo môže pacientov zaradiť k senzorickej variante izolovaného rečového syndrómu.
Kondukčná afázia
Kulišťák (2011) uvádza, že táto forma afázie sa vyznačuje veľmi slabým opakovaním, avšak reč je relatívne plynulá a parafatická, pričom porozumenie ostáva dobré.
Anomická afázia
Podľa Kulišťáka (2011) majú pacienti s anomickou afáziou plynulé, často natiahnuté vyjadrovanie, dobré porozumenie a opakovanie, avšak narušené pomenovanie, pričom majú problémy s hľadaním správnych slov alebo pomenovaním zrakových podnetov.
Jazykové funkcie pravej hemisféry
Joanette et al. (1990, in Kulišťák, 2011) uvádzajú, že pacienti s léziami v ľavej hemisfére rozumejú praktickému používaniu jazyka, ale majú ťažkosti s jednotlivými jazykovými elementami. Naopak, postihnutie pravej hemisféry nenarúša manipuláciu s jazykovými jednotkami, ale zhoršuje ich úspešné uplatnenie v konverzácii.
Rečová apraxia
Kulišťák (2011) spomína, že reč vyžaduje zložitú koordináciu pohybov úst a jazyka. Niektoré poškodenia v mozgu môžu viesť k rečovej apraxii, pri ktorej má jedinec problém správne artikulovať, aj keď rečová schopnosť ostáva nenarušená.
Alexia
Kertezs (1979, in Kulišťák, 2011) definuje alexiu ako poruchu porozumenia písanému textu, ktorá je často spojená s afáziou. Existuje niekoľko foriem alexie:
- Alexia bez agrafie: Pri tejto forme ostávajú rečové funkcie a písanie na diktát neporušené. Pacient číta jednotlivé písmená, ale nie celé slová. Lézia sa zvyčajne nachádza v spleniu corpus callosum alebo okcipitálnom laloku.
- Alexia s agrafiou: V tejto forme sú narušené ako čítanie, tak písanie, a často je prítomná aj afázia. Môže sa objaviť akalkúlia, dezorientácia a ďalšie poruchy.
- Afatická alexia: Táto forma sa vyskytuje pri léziách v zadnom hornom temporálnom laloku a gyrus angularis, pričom narušenie rečových schopností ovplyvňuje aj zrakovú reč.
- Hemialexie: Problémy sa prejavujú v ľavom zornom poli a vznikajú preťatím splenia. Niektorí jedinci môžu rozumieť slovám pravej hemisféry a správne vyberať predmety zobrazené v ľavom zornom poli.
Agrafia
Agrafia s expresívnou afáziou: Pri léziách v čelných a rolandických oblastiach sú charakterizované paragrafiami a paragramatizmami. Pacienti môžu písať slová a mená, ale nedokážu plynulo vyjadriť svoje myšlienky.
Senzorická agrafia: Pri temporálnych léziách môžu vzniknúť zkomoleniny a nezmysly.
Parietálna agrafia: Vyznačuje sa paragrafiami a paragramatizmami, pričom reč môže byť narušená.
Agrafia pri kondukčnej afázii: Písanie je lepšie pri diktáte ako pri spontánnom písaní.
Akalkúlia
- Operačná dyskalkúlia: Vyskytujú sa chyby pri počítaní a chýbajú úvahy o dosiahnutí cieľa.
- Lexikálna dyskalkúlia: Nesprávne chápanie čísel.
- Ideognostická dyskalkúlia: Chýba funkčné používanie základných matematických poznatkov.
- Verbálna dyskalkúlia: Neschopnosť pomenovať čísla a operačné symboly.
- Praktognostická dyskalkúlia: Problémy s manipuláciou s predmetmi pri počítaní.
Bilingualizmus
Otázka ukladania druhého jazyka je zaujímavá, pretože u afatických pacientov môže existovať disociácia, kde jeden jazyk ostáva zachovaný a druhý je postihnutý.
Poruchy rečovej komunikácie u dospelých
Podľa Preiss et al. (1998) proces starnutia a vývoja organizmu môže vytvárať podmienky pre vznik a zmenu komunikačných porúch. Tieto poruchy môžu byť pretrvávajúce alebo akcelerované, a zahŕňajú:
- Dyslália: Porucha realizácie hlások.
- Balbuties: Koktavosť alebo porucha plynulosti rečového prejavu.
- Tumultus sermonis: Patologicky zrýchlené tempo reči.
Poruchy vzniknuté v tomto období:
- Dysfágia: Porucha prehĺtania.
- Dysartria: Porucha motoriky reči.
- Rečová apraxia: Narušenie plánovania rečových pohybov.
- Dysfónia: Porucha hlasu.
- Rinolalia: Porucha nosovosti v reči.
Poruchy na báze fatických a kognitívnych funkcií:
- Afázie: Poruchy jazykových schopností pri léziách CNS.
- Demencie: Poruchy kognitívnych funkcií.
- Duševné ochorenia: Poruchy komunikácie pri psychózach a depresívnych ochoreniach.
Poruchy na báze postihnutia percepcie:
- Poruchy sluchu: Poruchy rečovej komunikácie spôsobené poruchou sluchu.
- Poruchy zraku: Poruchy rečovej komunikácie spôsobené poruchou zraku.
Literatúra
KULIŠŤÁK, P. (2011). Neuropsychologie. Praha: Portál, 380 s. ISBN 978-80-7367-891-3.
PLHÁKOVÁ, A. (2003). Učebnice obecné psychologie. Praha: Academia, 472 s. ISBN 80-200-1387-3.
PREISS, M. et al. (1998). Klinická neuropsychologie. Praha: Avicenum, 406 s. ISBN 80-7169-443-6.