AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Podľa Dvořáka (2023) medzi ďalšie látky, ktorých hlavným účinkom je útlm centrálnej nervovej sústavy, patria predchodcovia dnešných benzodiazepínov – barbituráty (používané ako sedatíva a hypnotiká), moderné anxiolytiká – benzodiazepíny, ako aj rekreačne zneužívaná tlmivá látka GHB („diskotéková droga“) či liek na spanie zolpidem.
V dávnej minulosti sa v sibírskych oblastiach, kde bol kvôli chladnému podnebiu a nedostatku kvasiteľných cukrov obmedzený prístup k alkoholu, ako tlmivá náhrada využívali vo väčšej miere muchotrávky červené (Amanita muscaria) (Dvořák, 2023).
Muchotrávky
Ako uvádza Dvořák (2023), hlavnými psychoaktívnymi látkami obsiahnutými v muchotrávke červenej sú muscimol a kyselina ibotenová. Obe tieto zlúčeniny sa nachádzajú aj v muchotrávke tigrovanej (Amanita pantherina). Zo spomínaného zdroja vieme, že k dekarboxylácii kyseliny ibotenovej na muscimol dochádza buď v pečeni, alebo počas sušenia nazbieraných plodníc. Muscimol, podobne ako etanol, patrí medzi tlmivé látky a pôsobí na GABA A receptory, čo môže viesť k sedatívnym účinkom, ale aj k halucináciám (pozri článok o alkohole). Muchotrávka červená obsahuje halucinogénne zlúčeniny so špecifickou vlastnosťou – z organizmu sa vylučujú vo väčšom množstve močom, bez významnej straty účinnosti.
Obrázok 1 Vzorec molekuly kyseliny ibotenovej a muscimolu (Zdroj: https://slideplayer.cz/slide/2689464/#google_vignette)
Podľa Smolíka (1996) patria sedatíva a hypnotiká medzi najčastejšie predpisované psychoaktívne látky. Užívané sú najmä perorálne (ústami, per os).
Ako uvádza Turček (2016), sedatíva a hypnotiká – teda lieky účinné pri poruchách spánku, najmä nespavosti a jej variantoch (problémy so zaspávaním, prebúdzanie počas noci, predčasné ranné budenie či znížená kvalita spánku) – významne znižujú komfort života. Táto nepriaznivá symptomatológia môže byť dôsledkom viacerých faktorov, napríklad prekračovania časových pásiem, nadmerného stresu, somatického alebo psychického vyčerpania, nevhodnej životosprávy, vrátane užívania psychoaktívnych látok. V psychiatrii sa nespavosť chápe ako symptóm širokého spektra duševných porúch, vrátane depresie, mánie, bipolárnej afektívnej poruchy, schizofrénie, schizoafektívnej poruchy, demencií či závislostí. Turček (2016) zároveň upozorňuje, že menší podiel prípadov nespavosti súvisí s tzv. neorganickými poruchami spánku. Viaceré výskumy preukázali, že insomnia je na neurobiologickej úrovni spojená s dysreguláciou cirkadiánnych rytmov a nerovnováhou medzi inhibičným GABA A-ergickým a excitačným glutamátergickým systémom (pozri tiež článok o alkohole). Významnú úlohu v regulácii spánkového biorytmu zohrávajú aj melatonín, dopamín a acetylcholín. Psychofarmaká, teda lieky schopné ovplyvňovať psychické rozpoloženie človeka, zohrávajú kľúčovú úlohu pri liečbe závažných psychických stavov, ktoré negatívne ovplyvňujú funkčnosť a kvalitu života pacienta. V tomto kontexte rozumieme pod pojmom hypnotiká (v užšom zmysle) uspávadlá, teda lieky schopné zvrátiť insomniu bez ohľadu na jej pôvod.
- Dvořák (2023) ďalej klasifikuje hypnotiká do viacerých subtypov, pričom medzi najstaršie patria barbituráty. Prvý barbiturát – kyselinu barbiturovú – syntetizoval v roku 1864 Adolf von Baeyer, a to kondenzáciou močoviny (urey) s kyselinou malónovou.
- Barbituráty majú antikonvulzívne (protikŕčové), hypnotické a sedatívne vlastnosti. Pre svoju vysokú toxicitu a návykový potenciál sa však stali častou príčinou intoxikácií. Jednou zo známych obetí predávkovania barbiturátmi bola aj americká speváčka a herečka Marilyn Monroe, u ktorej sa vyvinula závislosť.
- Farmakologicky patria barbituráty medzi GABA A-ergické látky – teda ovplyvňujú receptory neurotransmitera GABA (kyseliny gama-aminomaslovej). Pôsobia ako agonisty, teda látky, ktoré po naviazaní na receptor vyvolávajú rovnakú reakciu ako pôvodný neurotransmiter – podobne ako benzodiazepíny. Na rozdiel od nich však barbituráty dokážu otvoriť chloridový iónový kanál aj bez prítomnosti GABA, čo zvyšuje riziko toxicity a predávkovania.
Obrázok 2 Kondenzácia kyseliny malonovej a urey, vznik kyseliny barbiturovej ( Zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Kyselina_barbiturov%C3%A)
- Ako ďalej uvádza Dvořák (2023), benzodiazepíny majú podobný mechanizmus účinku ako etanol, a to prostredníctvom GABA A receptorov. Zvyšujú tlmivý účinok gama-aminomaslovej kyseliny (GABA), čím navodzujú sedatívne, anxiolytické a hypnotické účinky. Medzi najznámejších zástupcov tejto skupiny patrí diazepam.
- GHB (gama-hydroxybutyrát) patrí medzi tlmivé látky s využitím v medicíne (napr. ako anestetikum), ale zároveň aj medzi rekreačne zneužívané psychoaktívne látky. Pôsobí cez vlastný GHB receptor, ktorý stimuluje uvoľňovanie dopamínu, a zároveň je slabým agonistom GABA A receptorov. Účinky GHB zahŕňajú eufóriu, sedáciu a afrodiziakálne pôsobenie.
- V dôsledku svojho silného tlmivého účinku si GHB vyslúžila negatívnu reputáciu aj ako tzv. „droga znásilnenia“, keďže jej nelegálne podanie môže viesť k stratám vedomia a neschopnosti odporu, čo je často zneužívané v prípadoch sexuálnych trestných činov. Sedatívny účinok GHB je z veľkej časti sprostredkovaný aktiváciou GABAB receptorov, zatiaľ čo pri vyšších dávkach paradoxne dochádza k zníženiu hladiny dopamínu.
Obrázok 3 GHB, z práškovej formy do tekutej (Zdroj: https://www.my5palms.com/addiction-blog/what-is-GHB/)
- Dvořák (2023) ďalej opisuje zolpidem ako liečivo, ktoré sa v niektorých prípadoch stalo predmetom zneužitia, vrátane nelegálneho podávania s cieľom zneužitia iných osôb. Zolpidem je veľmi účinná látka na navodenie spánku, často predpisovaná pri nespavosti.
- Farmakodynamicky pôsobí ako agonista GABAA receptorov, podobne ako etanol alebo benzodiazepíny, čím zvyšuje tlmivý účinok gama-aminomaslovej kyseliny (GABA) na centrálnu nervovú sústavu.
- Problémy však môžu nastať, ak nie je užitý podľa lekárskych odporúčaní. V prípadoch, keď je človek po užití ešte aktívny (neodíde spať), môže sa objaviť zmätenosť, dezorientácia alebo dokonca halucinácie. Tieto stavy sú dôsledkom narušeného spracovania senzorických vnemov pri pretrvávajúcom vedomí, zatiaľ čo mozog je už čiastočne utlmený.
Dvořák (2023) ďalej opisuje zolpidem ako liečivo, ktoré sa v niektorých prípadoch stalo predmetom zneužitia, vrátane nelegálneho podávania s cieľom zneužitia iných osôb. Zolpidem je veľmi účinná látka na navodenie spánku, často predpisovaná pri nespavosti. Farmakodynamicky pôsobí ako agonista GABAA receptorov, podobne ako etanol alebo benzodiazepíny, čím zvyšuje tlmivý účinok gama-aminomaslovej kyseliny (GABA) na centrálnu nervovú sústavu. Problémy však môžu nastať, ak nie je užitý podľa lekárskych odporúčaní. V prípadoch, keď je človek po užití ešte aktívny (neodíde spať), môže sa objaviť zmätenosť, dezorientácia alebo dokonca halucinácie. Tieto stavy sú dôsledkom narušeného spracovania senzorických vnemov pri pretrvávajúcom vedomí, zatiaľ čo mozog je už čiastočne utlmený.
„Benzodiazepíny prevládli nad barbiturátmi z dvoch dôvodov:
1) majú podstatne širší terapeutický účinok,
2) barbituráty rýchle indukujú činnosť pečeňových mikrozomálnych enzýmov a spôsobujú tak vznik tolerancie“ (Smolík, 1996, s. 136).
Akútna intoxikácia sedatív a hypnotík
Smolík (1996) uvádza, že pri diagnostike akútnej intoxikácie sedatívami alebo hypnotikami musia byť splnené všeobecné kritériá intoxikácie, pričom dysfunkčné správanie sa prejavuje najmenej niektorými z nasledujúcich príznakov:
- eufória a dezinhibícia (impulzívne správanie),
- apatia a útlm,
- hrubosť alebo agresivita,
- labilita nálady,
- zhoršenie pozornosti,
- anterográdna amnézia (neschopnosť ukladať nové informácie do pamäte),
- zhoršenie psychomotorického výkonu,
- narušenie schopnosti vykonávať bežné denné činnosti.
Na potvrdenie intoxikácie musí byť zároveň prítomný aspoň jeden z nasledujúcich objektívnych znakov:
- nestabilná (kolísavá) chôdza,
- ťažkosti pri stoji,
- nystagmus (mimovoľné pohyby očných bulbusov),
- znížená úroveň vedomia,
- stupor alebo kóma,
- erytematózne kožné lézie (začervenanie kože v dôsledku prekrvenia).
V prípadoch ťažkej intoxikácie môžu byť prítomné aj ďalšie systémové príznaky, ako napríklad:
- hypotenzia (nízky krvný tlak),
- hypotermia (znížená telesná teplota),
- oslabnutý alebo chýbajúci dávivý reflex.
Vzhľadom na mechanizmus účinku sedatív a hypnotík na centrálny nervový systém (CNS) existuje riziko predávkovania, ktoré môže viesť k výraznému útlmu dýchania a vedomia, čo môže mať až fatálne následky. Klinický obraz intoxikácie sedatívami a hypnotikami je často veľmi podobný intoxikácii alkoholom, keďže obe skupiny látok ovplyvňujú tie isté receptory – najmä GABAA receptory.
Odvykací stav po užívaní sedatív alebo hypnotík
Smolík (1996) ďalej uvádza, že pre diagnostiku odvykacieho stavu po užívaní sedatív alebo hypnotík musia byť najprv splnené všeobecné diagnostické kritériá.
Z psychodiagnostického hľadiska musia byť prítomné aspoň tri z nasledujúcich symptómov:
- tras jazyka alebo viečok,
- nauzea, dávenie alebo zvracanie,
- tachykardia (zrýchlená činnosť srdca),
- posturálna hypotenzia (pokles krvného tlaku pri zmene polohy),
- psychomotorický nepokoj,
- bolesti hlavy,
- nespavosť (insomnia),
- malátnosť alebo telesná slabosť,
- prechodné halucinácie alebo ilúzie (zrakové, sluchové, taktilné),
- paranoidné myslenie,
- kŕče typu grand mal (generalizované tonicko-klonické záchvaty).
Ak je počas odvykacieho stavu prítomné aj delírium, mala by byť stanovená diagnóza:
Odvykací stav po sedatívach alebo hypnotikách s delíriom (tzv. delírium tremens) Smolík (1996, s. 138).
Na záver, čo dodať: „Muchotrávka červená a tigrovaná obsahujú psychoaktívne látky muscimol a kyselinu ibotenovú, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém podobne ako sedatíva a hypnotiká pôsobiace cez GABA receptory. Tieto látky môžu vyvolávať sedatívne aj halucinogénne účinky. Sedatíva a hypnotiká, ako barbituráty, benzodiazepíny, GHB či zolpidem, sa používajú na liečbu porúch spánku a úzkosti, no ich nesprávne alebo nadmerné užívanie môže viesť k intoxikácii, závislosti a vážnym zdravotným rizikám. Preto je nevyhnutné tieto látky užívať len pod lekárskym dohľadom a s rešpektom k ich potenciálne nebezpečným účinkom.“
Literatúra
DVOŘÁK, O. (2023). JÁ, DROGA. Praha: Grada Publishing, a. s. , 200 s. ISBN 978-80-271-3759-6.
PEČEŇÁK, J. – KOŘÍNKOVÁ, V. – BARTL, I. – HOLLÝ, M. – KRÁLOVÁ, M. – MRAVEC, B. – NAGY, M. – ONDIČOVÁ, K. – ONDREJKA, I. – TURČÁNI, P. – TURČEK, M. – VIŠŇOVSKÝ, E. (2016). Psychofarmakológia. Wolter Kluwer, s.r.o., 666 s. ISBN 978-80-8168-542-2.
SMOLÍK, P. (1996). Duševní a behaviorální poruchy. Praha: MAXDORF, s.r.o. , 503 s. ISBN 80-85800-33-0.