AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Registrácia: Ministerstvo vnútra SR, č. spisu VVS/1- 900/90-16888 z 24.5.2002
Platobné údaje pre záujemcov o podporu našej činnosti:
IBAN: SK83 1100 0000 0026 2075 6262
Špecifický symbol: 45000
Ako uvádza Dvořák (2023), psychedeliká sú zlúčeniny, ktoré vyvolávajú halucinogénnu odozvu. Vytvorený zmyslový vnem v našom mozgu vzniká bez reálneho vonkajšieho podnetu, pričom sa vyskytuje počas bdelého stavu. Halucinácie môžu postihnúť všetky zmysly, a dokonca aj viac než len bežné zmyslové vnímanie. Najznámejšie sú halucinácie zrakové a sluchové. Objavujú sa tiež tzv. flashbacky — niekoľkosekundové opakovanie častí predchádzajúcich halucinácií. Spojenie halucinácií a flashbackov môže pretrvávať aj niekoľko rokov. Pri sluchových halucináciách počujeme neexistujúce hlasy, ktoré si môžu navzájom oporovať. Existujú aj halucinácie čuchové, chuťové a hmatové, ktoré môžu byť veľmi komplikované. Nezahŕňajú len pocity neexistujúceho kontaktu na povrchu tela, ale aj pocity neexistujúceho pohybu. Medzi psychedelické drogy radíme LSD, psilocybín, MDMA, ketamín a dimetyltryptamín.
I. LSD
Kovalík a Trešňák (2006, in Dvořak, 2023) uvádzajú, že LSD (dietylamid kyseliny lysergovej) je halucinogénnou drogou. Burn (1967) uvádza, že táto látka je mimoriadne účinná a vyvoláva halucinácie už v mikrogramových dávkach. LSD často vyvoláva príznaky pripomínajúce nedospelosť, tzv. hebefrénne príznaky. Pri intoxikácii psychoaktívnou látkou LSD dochádza k zníženiu napätia sympatického nervového systému, čo sa prejavuje roztiahnutím zorničiek, zvýšením krvného tlaku a zrýchlením pulzu. Pri opakovanom podávaní LSD sa u ľudí vyvíja tolerancia, čo znamená, že účinok drogy sa postupne znižuje. U zdravých osôb sú účinky LSD výraznejšie než u ľudí trpiacich duševnou chorobou. Dvořák (2023) uvádza, že LSD synteticky pripravil chemik Albert Hofmann, ktorý novovzniknutú zlúčeninu označil ako LSD-25. O niekoľko rokov neskôr objavil omylom psychedelické a halucinogénne účinky tejto látky. Kyselinu lysergovú možno nájsť v hubách paličkovice nachovej (Claviceps purpurea), ktorá parazituje na rastlinách. Podhubie prerastá semenníky lipnicovitých rastlín, najmä žita. Lipnicovité rastliny patria medzi trávy, medzi ktoré patria aj obilniny, ktoré sú pre nás významné. Zo semenníka rastliny sa postupne vytvára plod. Ak je však rastlina napadnutá paličkovicou, namiesto zrna vzniká tmavý tvrdý útvar nazývaný námel (sklerócium). Dvořák (2023) uvádza, že existuje niekoľko spôsobov, ako pripraviť LSD. Ilegálna syntéza spravidla využíva jednoduché postupy a vychádza z ergotamínu, ktorý sa dá ľahko zakúpiť ako liek proti migréne, a to vo forme soli s kyselinou vínnou.
Obrázok 1 Vzorec molekuly LSD (Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Dietylamid_kyseliny_lysergovej#/media/S%C3%BAbor:LSD_structural_formulae_v.1.png)
LSD a receptory
Dvořák (2023) uvádza, že LSD pôsobí prostredníctvom serotonínových receptorov 5-HT. Tieto receptory, ktoré pracujú so zhodným neurotransmiterom, sa vyskytujú v rade rôznych podtypov, pričom mnohé z nich ešte nepoznáme úplne. Každý podtyp funguje trochu inak a spravidla sa nachádza v rôznych tkanivách alebo častiach tela. LSD funguje ako agonista serotonínového receptora, teda spúšťa rovnakú reakciu ako samotný serotonín. Na vyvolanie viditeľného účinku postačí už 20 mikrogramov LSD, čo je množstvo takmer nepostrehnuteľné. V porovnaní s väčšinou iných drog ide o mimoriadne nízku dávku. Zaistiť správne dávkovanie tak malých množstiev zlúčenín v praxi nie je jednoduché. Preto sa LSD najčastejšie užíva vo forme zaschnutej kvapky roztoku na kúsku pijáku, alebo ako tablety či kúsky želatíny zatuhnuté s roztokom LSD, samozrejme orálne. Účinok nastupuje rýchlo, polčas rozkladu je približne tri hodiny. Vizuálne a sluchové halucinácie začínajú približne pol hodinu po užití a pri vyšších dávkach môžu trvať až okolo 20 hodín. Flashbacky sa môžu objaviť aj po týždňoch. Závislosť ani predávkovanie zatiaľ nikto nezaznamenal. Najväčší problém môže nastať z dôvodu správania intoxikovanej osoby počas halucinácií, pričom nie je vylúčená ani samovražda. Halucinácie zriedka sprevádzajú také pocity, ktoré by sa dali označiť za veľmi nepríjemné (Dvořák, 2023).
Obrázok 2 Fyzické účinky LSD (Zdroj: Dvořák, 2023)
II. Psilocybín
Podľa Dvořáka (2023) k ďalším halucinogénnym psychoaktívnym látkam patrí psilocybín, hoci jeho zaradenie nie je úplne jednoznačné. Samotný psilocybín totiž nie je priamo halucinogénny — halucinogénnym sa stáva až po metabolizácii v ľudskom tele, keď sa premení na psilocín, svoj aktívny metabolit. Najviac psilocybínu obsahujú huby rodu Psilocybe, nazývané lysohlávky. Mykológovia popísali niekoľko stoviek druhov lysohlávok, ktoré rastú po celej planéte Zem. Najznámejším druhom je lysohlávka mexická (Psilocybe mexicana). V sušenej hube sa nachádza približne desatina percenta psilocybínu. Huby sa konzumujú čerstvé aj sušené, často sa z nich pripravuje nálev. Lysohlávky rastú aj na území Slovenska a Česka, dokonca existovali druhy ako lysohlávka česká, ktorá je však už vyhynutá. Moderné výskumy ukázali, že tento druh je pravdepodobne poddruhom lysohlávky srbskej. Podobný osud postihol aj lysohlávku moravskú.
Obrázok 3 (Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Psilocyb%C3%ADn#/media/S%C3%BAbor:Psilocybin_Structural_Formulae_V.1.svg)
Psilocín a receptory
Dvořák (2023) uvádza, že psilocín pôsobí ako agonista na niektoré typy serotonínových receptorov. Okrem toho zvyšuje koncentráciu neurotransmiteru dopamínu v bazálnych gangliách. Heiman (1994) spomína, že užitie psilocínu výrazne spomaľuje vnímanie času. Wittmann et al. (2007, in Dvořak, 2023), uvádzajú, že počas účinku psilocínu sa čas „zastaví“ a minúty môžu pôsobiť ako hodiny. Tento zaujímavý jav súvisí s ovplyvnením aktivity prefrontálnej kôry, známej tiež ako prefrontálny kortex.
Coull, Cheng a Meck (2011, in Dvořák, 2023), však upozorňujú, že biochemický mechanizmus, ktorým psilocín ovplyvňuje vnímanie času, zatiaľ nie je dobre preskúmaný.
III. Meskalín
Ako uvádza Dvořák (2023), halucinogénne zlúčeniny nevznikajú len v hubách, ale aj vo vyšších rastlinách. V kaktuse williamsi, podobne ako v iných amerických kaktusoch, nachádzame alkaloid meskalín. Burn (1967) uvádza, že meskalín je amín so štruktúrou podobnou adrenalínu, teda relatívne jednoduchou. Jeho psychedelické účinky sú porovnateľné s LSD alebo psilocybínom, hoci je pravdepodobne mierne jedovatejší. Účinok meskalínu sprevádza pocit úplnej pohody a pestrofarebné, kaleidoskopické vizuálne halucinácie. Sluchové halucinácie nie sú príliš bežné. Zhoršuje sa rozpoznávanie tvárí, vrátane vlastnej v zrkadle, a orientácia v čase a priestore. Dochádza k zníženiu vnímania rôznych častí tela. Najznámejší meskalín obsahujúci kaktus je peyotl, ktorý rastie veľmi pomaly na extrémne drsných, suchých a strmých vápencových stenách v obmedzenej oblasti severného Mexika a menších priľahlých oblastiach Texasu. Peyotl má tučný, často silne rozvetvený koreň a kvety biele až ružové. Sušené nadzemné časti rastliny sa žujú alebo z nich pripravuje nálev.
Meskalín a receptory
Dvořák (2023) uvádza, že meskalín, podobne ako ostatné psychedeliká, pôsobí prostredníctvom serotonínových receptorov. Je ich agonistom, takže vyvoláva rovnakú reakciu ako samotný serotonín. Zvlášť veľkú afinitu má meskalín k podskupine serotonínových receptorov 5-HT. Halucinácie sú dôsledkom aktivácie nervových buniek v prefrontálnom kortexe.
Obrázok 4 Vzorec molekuly meskalínu (Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Meskal%C3%ADn#/media/S%C3%BAbor:Mescaline_Structural_Formula.svg)
IV. Extáza
Dvořák (2023) uvádza, že ide o synteticky pripravenú drogu v laboratóriu. Spočiatku sa táto zlúčenina objavila ako surovina na prípravu ďalších chemických látok. Počas prvej svetovej vojny bola patentovaná ako prostriedok na tlmenie hladu u vojakov v poli. Proviantní dôstojníci dokonca rozvážali vozy plné balíčkov tabletiek obsahujúcich túto látku. Zvažovalo sa aj jej použitie ako prostriedku na chudnutie, avšak na trhu sa nikdy neujala. Najväčšej slávy dosiahla táto droga pod názvom „éčko“ alebo „koleso“. V angličtine je známa ako MDMA. MDMA je laboratórne pripravená látka, ktorá vzniká bromáciou safrolu za pomoci bromovodíka.
MDMA a receptory
Vo vysokej koncentrácii MDMA v krvi, po naviazaní na serotonínové receptory, dochádza k preklopeniu fungovania transportéra serotonínu, teda prenášača serotonínu zo synaptickej štrbiny. V membráne presynaptického terminálu serotonínových synapsií sa nachádza bielkovina SERT (serotonínový transportér). Normálne SERT vychytáva serotonín zo synaptickej štrbiny späť do neurónu, no pri pôsobení MDMA sa jeho funkcia obráti a spôsobí ďalšie uvoľňovanie serotonínu do synaptickej štrbiny. Serotonín sa tak nevychytáva a hromadí sa, čo vedie k predĺženiu prenosu signálu. Podobný mechanizmus MDMA pôsobenia platí aj pri synapsiách využívajúcich neurotransmiter noradrenalín, kde ovplyvňuje transportér NET (norepinefrínový transportér). V prípade dopamínu MDMA spomaľuje jeho vychytávanie prostredníctvom transportéra DAT (dopamínový transportér) (Dvořák, 2023).
Obrázok 5 Vzorec molekuly MDMA (Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Ext%C3%A1za_%28droga%29#/media/S%C3%BAbor:MDMA-Formel.png)
V. Ketamín
Tyler, Yourish, Ionescu a Haggarty (2017, in Dvořák, 2023) uvádzajú, že ketamín je jediná psychedelická zlúčenina oficiálne schválená ako psychiatrický liek na liečbu depresie a schizofrénie. Ketamín možno zaradiť do skupiny disociačných drog, ktoré spôsobujú oddeľovanie mysle od tela. Legálne lekárske experimenty ukázali, že takto oddelená myseľ môže nadobudnúť rôzne podoby. Ketamín vznikol ako pokus vytvoriť efektívny derivát morfínu, ktorý by tlmil bolesť bez vedľajších účinkov. Používa sa ako rýchlo pôsobiace anestetikum, ale bol tiež zneužívaný ako rekreačná droga. Pokiaľ ide o anestetické účinky, ketamín pôsobí prostredníctvom opioidových receptorov, zároveň funguje aj ako antagonista glutamátového NMDA receptora. Tento receptor je iónovým kanálom pre vápenaté katióny. Quibell, Prommer, Mihalyo, Twycross a Wilcock (2011, in Dvořák, 2023), uvádzajú, že blokovaním NMDA receptorov ketamín tlmí prenos bolestivých signálov v mieche. Mechanizmus antidepresívneho účinku ketamínu zatiaľ nie je úplne objasnený, vieme však, že pôsobením na NMDA receptory dochádza k zvýšeniu dopamínu v dopaminergných synapsiách.
Obrázok 6 Vzorec molekuly ketamínu (Zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Ketamin#/media/Soubor:Ketamine.svg)
Akútna intoxikácia halucinogénom
Smolík (1996) uvádza, že pre akútnu intoxikáciu musia byť splnené všeobecné kritériá. Je potrebné, aby sa prejavovalo dysfunkčné správanie alebo abnormity vnímania, ktoré sa prejavujú aspoň jednou z nasledujúcich charakteristík: úzkosť a strach, sluchové, zrakové alebo taktilné ilúzie či halucinácie pri plnom vedomí a bdelosti, depersonalizácia, derealizácia, paranoidné predstavy, senzitívna vzťahovačnosť, labilná nálada, hyperaktivita, impulzívne činy, zhoršená pozornosť, alebo rušivý vplyv na výkon bežných denných činností.
Okrem toho musia byť prítomné aspoň dva z nasledujúcich fyziologických príznakov: tachykardia, palpitácie, potenie a zimomravenie, tras, neostré videnie, dilatácia zorníc alebo poruchy koordinácie.
Podľa Smolíka (1996) sa môžu vyskytnúť aj zvláštne panické stavy, pri ktorých intoxikovaný jedinec intenzívne verí, že poruchy vnímania sú reálne, a má pocit, že „zošalie“, že bol jeho mozog poškodený a že ide o nezvratný stav. U predisponovaných osôb môže intoxikácia prejsť do akútnych a prechodných psychotických porúch. Po užívaní halucinogénov sa často objavujú psychotické reminiscencie.
Liečba
Spočíva v observácii pacienta, upokojovaní a udržiavaní kontaktu. Pri výraznej úzkosti sa podávajú benzodiazepíny, v prípade ťažkej psychotickej symptomatiky sa aplikujú intenzívne neuroleptiká (Smolík, 1996).
Na záver, čo dodať:
Psychedeliká sú látky, ktoré výrazne ovplyvňujú zmyslové vnímanie, náladu a vedomie. Medzi najznámejšie patria LSD, psilocybín, meskalín, MDMA a ketamín, ktoré pôsobia predovšetkým cez serotonínové receptory a vyvolávajú vizuálne, sluchové či telesné halucinácie. Niektoré z týchto látok, ako ketamín, sa používajú aj medicínsky, zatiaľ čo iné sú častejšie rekreačne zneužívané. Hoci riziko fyzickej závislosti je nízke, účinky psychedelík môžu spôsobiť psychickú nepohodu alebo rizikové správanie, najmä pri vyšších dávkach alebo predispozícii k duševným poruchám. Skúmanie psychedelík si preto vyžaduje zodpovedný prístup a dôkladné poznanie ich účinkov.
Literatúra
BURN, H. (1967). Drogy, léčiva a lidé, malá moderní encyklopedie. Praha: Orbis, 250 s.
DVOŘÁK, O. (2023). JÁ, DROGA. Praha: Grada Publishing, a. s., 200 s. ISBN 978-80-271-3759-6.
SMOLÍK, P. (1996). Duševní a behaviorální poruchy.Praha: MAXDORF, s.r.o. , 503 s. ISBN 80-85800-33-0.