AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Podľa Junga (2024) je pojem disociácia, alebo disociabilita psyché, pre akademických psychológov pomerne neznámy. Zvláštnosť tohto javu spočíva v tom, že vzťah medzi vedomými a nevedomými procesmi je veľmi variabilný. Nevedomé procesy často fungujú nezávisle od vedomých, pričom znaky uvoľnenia alebo oddelenia sú jasne viditeľné na vedomých procesoch.
Nakonečný (1995) uvádza, že klasická psychoanalýza, ktorú založil Freud, potvrdila, že väčšina ľudských činov je riadená nevedomím. Niektorí psychológovia rozlišujú medzi osobným nevedomím, ktoré vychádza z individuálnych skúseností, a kolektívnym (nadosobným) nevedomím, ktoré je založené na archetypoch a skúsenostiach celého ľudstva.
Kolektívne nevedomie
Jung (1947) identifikuje najdôležitejší rozdiel medzi ním a Freudom v pojme kolektívneho nevedomia. Toto nevedomie je zdieľané medzi všetkými členmi ľudskej rasy a obsahuje latentné spomienky z našej evolučnej histórie. Jung tvrdí, že naša myseľ má vrodené charakteristiky ako dôsledok evolúcie, ktoré sú zakorenené v našej rodovej minulosti. Napríklad strach z tmy, hadov alebo pavúkov ilustruje tieto vrodené reakcie.
Dôležitejšie než izolované tendencie sú aspekty kolektívneho nevedomia, ktoré sa vyvinuli do samostatných podsystémov osobnosti, nazvaných archetypmi.
Archetypy
Jung (1948) popisuje archetypy ako obrazy a myšlienky, ktoré majú univerzálny význam v rôznych kultúrach. Môžu sa prejavovať v snoch, literatúre, umení či náboženstve. Jung si všimol, že symboly v rôznych kultúrach sú často podobné, pretože vychádzajú z archetypov, ktoré sú zdieľané celou ľudskou rasou. Identifikoval niekoľko archetypov, pričom sa osobitne zameral na štyri:
- „Persona“ (maska) je obraz, ktorý prezentujeme svetu, skrývajúci naše pravé „ja“.
- „Anima / animus“ reprezentuje nevedomé aspekty opačného pohlavia v každom z nás. U mužov ide o ženské aspekty, zatiaľ čo u žien sú to mužské.
- „Tieň“ je pudová, dravá časť našej psychológie, zdroj deštruktívnej aj tvorivej energie.
- „Self“ (ja) predstavuje koncept individuality, ktorý zabezpečuje integritu našej osobnosti a pocit jednoty v skúsenostiach.
Dynamika nevedomia
Podľa Nakonečného (1995) dynamika nevedomia vyjadruje, že mnohé motivácie, ktoré ovplyvňujú správanie, sú jedincovi nevedomé. Tieto psychické príčiny spočívajú v potlačených pudových sklony a konfliktoch, ktoré vyvolávajú. Rozhodnutia, ktoré sa zdajú byť racionálne, môžu mať korene v pudových hnutiach. Potlačenie môže viesť k neurotickým symptómom a dezintegrácii osobnosti.
Frustrácia, ktorá je širším pojmom potlačenia, nastáva v situáciách, kde prekážky bránia dosiahnutiu cieľa. Potlačenie je druhom frustrácie, kedy prekážkou sú vlastné zábrany jedinca. Konflikty, ktoré vznikajú z nezlučiteľných tendencií, vedú k úzkosti a neistote, čo môže ohrozovať integritu osobnosti. Rozhodovanie v takýchto konfliktoch je často sprevádzané silnými emóciami.
Literatúra
JUNG, C. G. (1947). On the Nature of the Psyche. London: Ark Paperbacks.
JUNG, C. G. (1948). The phenomenology of the spirit in fairy tales. The Archetypes and the Collective Unconscious, 9(Part 1), 207-254.
JUNG, C. G. (2024). Dynamika nevědomí. Praha: Malvern, 575 s. ISBN 978-80-7530-543-5.
NAKONEČNÝ, M. (1995). Psychologie osobnosti. Praha: Academia, 336 s. ISBN 80-200-1289-3.