AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Podľa Nakonečného (1995) sa pojem ega v psychológii používa v rôznych významech na označenie rôznych aspektov JA. V zásade ego predstavuje:
- Obraz seba samého – Sebavnímanie, predstavy a myšlienky, ktoré si jedinec vytvára o sebe, vrátane pocitov s tým spojených.
- Psychický aparát – Najvyššia úroveň integrácie osobnosti, ktorá organizuje a reguluje psychický život a jeho dynamiku. V tomto kontexte sa pojem ega chápe deskriptívne aj explanačne, pričom oba aspekty sú prepojené.
Vzťah medzi osobnosťou a egom je taký, že osobnosť je širší pojem, ktorý zahŕňa vzťahy k životnému prostrediu a organizmu. Pojem JA vyjadruje funkciu, ktorá určuje osobnosť tým, čím je, ako integrovaný a jedinečný celok duševného života. Základnou funkciou ega je integrácia; človek vzťahuje svoje vonkajšie a vnútorné prostredie k svojmu JA. Tento egocentrizmus je výrazný najmä u detí, kde sa všetky psychické funkcie koncentrujú na ego.
Obraz vlastného JA zahŕňa nielen úsudky, ale aj pocity, a ide o hodnotenie seba samého, ktoré sa uplatňuje na základe určitých kritérií. Sebaocenenie sa vníma ako pocit vlastnej hodnoty a postoj k sebe samému, pričom rozlišujeme akceptovanie a odmietanie seba. Podľa Brzezińskej (1973, in Nakonečný, 1995) jedinci, ktorí sa akceptujú, majú väčšiu dôveru v seba a dosahujú vyššiu životnú úspešnosť, zatiaľ čo tí, ktorí sa odmietajú, reagujú na zlyhania pocitmi viny, čo narúša ich sociálne fungovanie.
Vzťah k sebe môže byť pozitívny alebo negatívny, čo ovplyvňuje aj vzťah k svetu a životu. Obraz seba samého sa vyvíja počas celého života, čo prináša aj problémy so stabilitou ega, najmä v kritických životných etapách (dospievanie, starnutie) a situáciách (psychické traumy). Dospelosť sa považuje za obdobie stabilizácie ega.
Stabilné sebaocenenie by malo byť systematické a jedinec by mal mať jasný obraz o svojom ideálnom JA, ktorý by mal zodpovedať jeho schopnostiam a možnostiam. Nakonečný (1995) uvádza, že človek si je vedomý svojich schopností, nárokov a väzieb na okolie, čo formuje jeho sebavnímanie. Toto rozšírené JA zahŕňa aj predmety vlastnej tvorby.
Dynamická funkcia ega predstavuje najvyšší princíp motivácie, pričom tzv. ego-vzťažné motívy zahŕňajú potrebu kompetencie, autonómie a sebaochrany. Tieto motivácie sa prejavujú v preferencii udržiavať hodnotu JA, pričom pozitívne hodnotenie ega prichádza z vonkajších sociálnych interakcií, ako sú uznanie alebo obdiv, zatiaľ čo devalvácia sa prejavuje cez podceňovanie alebo výsmech.
Osobnosť sa snaží udržiavať vnútornú integritu, ktorá môže byť narušená negatívnymi zážitkami, ako sú zlyhania alebo frustrácie. Tieto situácie, označované ako frustrácie ega, ohrozujú hodnotu ega a môžu vyvolať úzkosť. V takýchto prípadoch sa aktivujú ego-obranné mechanizmy, ktoré slúžia na redukciu úzkosti, podobne ako biologická imunita chráni organizmus pred nákazou.
Dysfunkčné zážitky vedú k dezorganizácii psychického aparátu a bránia adaptácii. Psychická integrácia sa utvára okolo ega, a preto je obrana ega kľúčová pre správne fungovanie psychiky. Človek s pocitmi viny alebo zlyhania je vnútorné dezorganizovaný, čo ovplyvňuje jeho mentálny výkon.
Literatúra
NAKONEČNÝ, M. (1995). Psychologie osobnosti. Praha: Academia, 336 s. ISBN 80-200-1289-3.