AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Registrácia: Ministerstvo vnútra SR, č. spisu VVS/1- 900/90-16888 z 24.5.2002
Platobné údaje pre záujemcov o podporu našej činnosti:
IBAN: SK83 1100 0000 0026 2075 6262
Špecifický symbol: 45000
Motivácia
Podľa Nuttina (1987, in Nakonečný, 1995) je motív faktorom, ktorý aktivuje a riadi správanie. Motívy môžeme chápať ako objekty vo vonkajšom svete, ktoré u jednotlivca vyvolávajú pohotovosť k správaniu. Napríklad, jedlo môže byť objektom, zatiaľ čo hlad predstavuje vnútorný motív. Nakonečný (1995) zdôrazňuje, že motívy sú psychologické príčiny, pohnútky, ktoré vedú k dosiahnutiu určitých psychických stavov, ako je uspokojenie.
Vnútorná motivácia sa stáva relevantnou, keď nájde svoj objekt, ktorého dosiahnutie vedie k uspokojeniu (napríklad nasýtenie). Správanie je výsledkom interakcie medzi objektmi a vnútornými stavmi. Motívy vysvetľujú, prečo má ľudské správanie určitý smer a silu, pričom sa preukazuje energia potrebná na prekonanie prekážok a vytrvalosť pri dosahovaní cieľa.
Motívy sú teda vnútorné determinanty správania, ktoré určujú jeho psychologický zmysel. Pojem potreby predstavuje základnú formu motívu, ktorá vychádza z biologického alebo sociálneho deficitu. A. H. Maslow chápal potreby ako podmienku pre udržanie fyzického a duševného zdravia a usporiadal ich hierarchicky podľa naliehavosti.
Maslowove potreby možno rozdeliť do nasledujúcich kategórií:
- A. Základné potreby: fyziologické potreby a potreby bezpečia.
- B. Psychologické potreby: potreby lásky a uznania.
- C. Potreby sebaaktualizácie.
Hilgard (1962, in Nakonečný, 1995) uvádza, že prejavy motívov sa líšia medzi kultúrami a jednotlivcami, a rovnaké motívy sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi. Motívy sa často manifestujú v skrytej forme a každý akt správania môže byť výsledkom viacerých motívov.
Voľba
Podľa Říčana (1972) je pojem vôľa pre väčšinu populácie samozrejmý, no pre psychológov je to zložitá duševná funkcia, ktorej objektívne skúmanie je náročné. Vôľa predstavuje duševnú zložku voľného správania, ktorá prechádza z fázy impulzu k vedomej činnosti, rozhodovaniu a nakoniec k realizácii.
Neurologická a filozofická teória vôle
Sústredenie na určitú činnosť, pri ktorej sú ignorované rušivé podnety (ako bolesť alebo hlad), si môžeme predstaviť ako ohnisko v mozgovej kôre, ktoré je v stave silnej excitácie. Toto ohnisko je obklopené pásmom inhibície, ktoré bráni myšlienkam na iné veci.
Vôľa ako mechanizmus
Podľa Freuda je schopnostný aparát človeka vybavený neutralizovanou pudovou energiou. Americký neuropsychológ O. Hebb tvrdil, že v mozgu existuje autonómne zariadenie, ktoré riadi funkcie a zabezpečuje, čo nazývame najslobodnejšou aktivitou JA.
Literatúra
ŘÍČAN, P. (1972). Psychologie osobnosti. Praha: Pyramida Orbis, 332 s.
NAKONEČNÝ, M. (1995). Psychologie osobnosti. Praha: Academia, 336 s. ISBN 80-200-1289-3.