AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Registrácia: Ministerstvo vnútra SR, č. spisu VVS/1- 900/90-16888 z 24.5.2002
Platobné údaje pre záujemcov o podporu našej činnosti:
IBAN: SK83 1100 0000 0026 2075 6262
Špecifický symbol: 45000
Podľa Plhákovej (2003) je pamäť základným predpokladom učenia; bez nej by náš život pozostával len z okamžitých epizód bez významných súvislostí. V najširšom zmysle môžeme pamäť definovať ako schopnosť uchovávať životné skúsenosti. Ebbinghaus, ktorý sa experimentálne skúmal sám, zistil, že kapacita krátkodobej pamäte je obmedzená na 5-7 prvkov. Zistil tiež, že zabúdanie prebieha najprv rýchlo, ale neskôr sa jeho tempo spomaľuje.
Ďalším významným výskumníkom pamäte bol Bartlett, ktorý dokázal, že sociálne a kultúrne faktory majú výrazný vplyv na pamäť. Pri svojich experimentoch používal podnety ako predmety, slová a príbehy. Vytvoril množstvo originálnych výskumných metód, pričom najznámejšou bola metóda opakovanej reprodukcie. V tejto metóde bola pokusná osoba požiadaná, aby zrekonštruovala príbeh, ktorý predtým počula. Bartlett poznamenal, že naše zapamätanie si rôznych udalostí je často nejasné a neúplné. Vybavovanie informácií je predovšetkým proces rekonštrukcie, ktorý sa opiera o nové informácie a staršie poznatky, ktoré nazval schémami.
Fázy pamäti
Vštiepovanie (kódovanie) je proces transformácie senzorických informácií do mentálnych reprezentácií, ktoré môže pamäť uchovávať.
Retencia pamäti sa týka udržania alebo uchovania zakódovanej informácie po rôzne dlhé časové obdobie. Tento proces nemožno považovať za pasívny; údaje uložené v dlhodobej pamäti sú neustále spracovávané, triedené a usporadúvané do nových súvislostí.
Reprodukcia znamená vyhľadávanie informácií v dlhodobej pamäti a ich vyvolanie späť do vedomia, najmä v situáciách, keď sú potrebné pre ďalšie psychické aktivity. Existujú dve základné formy reprodukcie: spontánne vybavovanie (free recall) a znovupoznanie (rekognícia). Znovupoznanie sa týka vybavovania informácií pri opätovnom vystavení sa rovnakému alebo podobnému podnetu, pričom posudzujeme, či je podnet známy alebo nový. Spontánne vybavovanie sa pokúša nájsť určité údaje v pamäti bez akýchkoľvek percepčných alebo iných vodítok, pričom ide o expresívne znalosti, ktoré môžeme aktívne využiť a vyjadriť.
Podľa Kulišťáka (2011) môžeme pamäť klasifikovať podľa analyzátora na zrakovú, sluchovú, hmatovú, chuťovú a čuchovú pamäť, ako aj podľa predpokladanej doby uchovania pamäťového záznamu. Krátkodobý pamäťový záznam trvá približne 10 minút, strednodobý asi 30 minút a dlhodobý záznam sa vytvára po 45 minútach. Pamäť si môžeme predstaviť ako obrovskú zásobáreň informácií, pričom len malá časť z nej je aktívne využívaná.
Podľa Plhákovej (2003) poznáme tri hlavné pamäťové systémy:
- Prchavá, senzorická pamäť
- Krátkodobá (vedomá) pamäť, aktívna, s obmedzenou kapacitou
- Dlhodobá pamäť s hypoteticky neobmedzenou kapacitou
Senzorická alebo ultrakrátka pamäť
Informácie prichádzajúce zo zmyslov sú uchovávané len na krátky čas, čo je dôležité na určenie ich významnosti. Ultrakrátka pamäť zahŕňa rôzne senzorické modality, ako sú zrakové, sluchové, hmatové, chuťové a čuchové. Senzorická pamäť pozostáva z ikonickej pamäte, ktorá krátkodobo uchováva vizuálne informácie, a echoickej pamäte, ktorá slúži na zachovanie sluchových podnetov. Dĺžka uchovávania informácií v senzorickej pamäti závisí od zmyslovej modality; vizuálne informácie sa uchovávajú menej ako jednu sekundu, zatiaľ čo sluchové podnety môžu pretrvávať niekoľko sekúnd. Zotrvačnosť zrakového vnemu, známa ako vizuálna perzistencia, potvrdzuje existenciu ikonickej pamäte, ktorá nám umožňuje vnímať zdanlivý pohyb.
Krátkodobá pamäť (KP)
Jednou z funkcií krátkodobej pamäti je dočasne uchovávať informácie, ktoré aktuálne potrebujeme pre svoje psychické aktivity. V tejto pamäti môžeme zadržiavať informácie z rôznych zmyslových modalít, ako sú vône parfémov, melódie populárnych piesní, chuť ovocia, tvar nosa určitej osoby alebo postavenie prstov pri hre na gitare.
Subsystémy krátkodobej pamäti
Krátkodobá pamäť (KP) má aspoň dva subsystémy: fonologický a artikulačný uzol, ktorý slúži ako okamžitá pamäť pre čísla alebo slová, predovšetkým na základe ich zvukovej podoby. Podľa Baddeleyho (1999, in Plháková, 2003) sa tento subsystém skladá z fonologického zásobníka a mechanizmu opakovania. Patria sem napríklad telefónne čísla, bankové kódy a zoznamy nákupov. Hunta (2000, in Plháková, 2003) dodáva, že ďalším subsystémom je konceptuálna pamäť, kde sa uchovávajú významy alebo myšlienky, ktoré sú predovšetkým prítomné v hovorenej reči a písaných textoch.
Kapacita krátkodobej pamäti
Miller (1956, in Plháková, 2003) uvádza, že kapacita krátkodobej pamäti sa pohybuje okolo magického čísla 7 ± 2. Ľudia zvyčajne nie sú schopní si zapamätať viac ako 5 až 9 informácií, bez ohľadu na ich typ. Avšak ak sa jednotlivé údaje prepoja do zmysluplných celkov, kapacita krátkodobej pamäti sa môže výrazne zvýšiť. Zvyčajne si pamätáme slová na konci zoznamu lepšie, slová na začiatku o niečo horšie a najťažšie si pamätáme slová uprostred. Podľa Barona (1999, in Plháková, 2003) sa dobré vybavovanie slov na konci zoznamu označuje ako efekt novosti, zatiaľ čo efekt primárnosti sa vzťahuje na kvalitné vybavovanie slov na začiatku zoznamu. Efekt primárnosti možno vysvetliť tým, že slová na začiatku sa ukladajú do dlhodobej pamäte, zatiaľ čo slová na konci idú do krátkodobej pamäte (efekt novosti). Tiež sa preukázalo, že bezprostredné vybavovanie je efektívnejšie pri krátkych slovách ako pri dlhých, čo sa označuje ako efekt dĺžky slov.
Pracovná, operačná pamäť
V krátkodobej pamäti sa dočasne uchovávajú nielen informácie prichádzajúce zo senzorického systému, ale aj dáta, ktoré si vybavíme z dlhodobej pamäti. S týmito údajmi vykonávame potrebné mentálne operácie. Pracovná pamäť je termín, ktorý sa používa pre krátkodobú pamäť, a odlišuje sa od dlhodobej pamäti, ktorá je pravdepodobne umiestnená blízko nej alebo s ňou hierarchicky prepojená. Informácie sa presúvajú medzi dlhodobou a krátkodobou pamäťou, pričom sa nikdy neukladajú v oboch systémoch súčasne.
Obrázok 1 Jednoduchý model pracovnej pamäte (Zdroj: KULIŠŤÁK, P., 2011)
Dlhodobá pamäť (DP)
Je relatívne pasívny komponent pamäti, ktorá slúži k uskladneniu obrovského množstva informácií. Kapacita je takmer neobmedzená, hovorí o miliónoch, ba i miliardách informačných jednotiek.
Ukladanie informácií do dlhodobej pamäti
Dlhodobá pamäť je relatívne pasívny komponent pamäti, ktorý slúži na ukladanie obrovského množstva informácií s kapacitou takmer neobmedzenou, hovoríme o miliónoch alebo dokonca miliardách informačných jednotiek.
Ukladanie informácií do dlhodobej pamäti
Podľa Laheya (1983, in Plháková, 2003) sa predpokladá, že proces konsolidácie pamäťových stôp trvá približne 30 minút. Intenzívne emócie a stresujúce udalosti môžu tento proces narušiť, čo vedie k nepresnému zapamätaniu alebo dokonca k zabudnutiu informácií, ak sa v tomto polhodinovom intervale vyskytne silný emočný zážitok. Do dlhodobej pamäte sa ukladajú nielen zmyslové informácie, ale aj myšlienky, city, predstavy a sny, teda psychické obsahy pochádzajúce predovšetkým z vnútorných zdrojov. Pri zapamätávaní sa využíva mechanické opakovanie, avšak táto metóda nie je veľmi efektívna. Na presun informácií z krátkodobej pamäti do dlhodobej nestačí len mechanické opakovanie založené na akustickej podobe slov. Dôležité je semantické kódovanie, ktoré sa zameriava na uchovávanie celkového významu a je podporované konceptuálnym subsystémom krátkodobej pamäti.
Organizácia údajov v dlhodobej pamäti
Rathus (1999, in Plháková, 2003) uvádza, že dlhodobá pamäť má obrovskú kapacitu a pozostáva z deklaratívnej a procedurálnej pamäti. Deklaratívna pamäť uchováva informácie v podobe, v akej boli prijaté, zatiaľ čo procedurálna pamäť sa týka subsystému, kde sú uložené automatizované a dokonale naučené schopnosti.
Model SPI organizácie pamäti platí pre všetky kognitívne pamäťové systémy: systém percepčných reprezentácií, sémantickú pamäť, (primárnu) pracovnú pamäť a epizodickú pamäť.
Informácie sú ukladané do systému S sériovo a ukladanie do jedného systému závisí na úspešnom spracovaní informácie v iných systémoch; výstup z jedného systému sa tak stáva vstupom do druhého. Informácie sú skladované v rôznych systémoch P paralelne. Sledovaná udalosť je ukladaná v každom systéme ako pôvodná informácia, avšak podľa špecifických vlastností každého systému, čo vedie k viacnásobným pamäťovým dôsledkom v rôznych oblastiach mozgu.
Informácie môžu byť vyhľadávané v každom systéme a podsystéme bez ovplyvnenia vyhľadávania v iných systémoch. Z tohto hľadiska sú rôzne systémy nezávislé.
Neuroanatomický podklad pamäti
Explicitná pamäť
Plháková (2003) uvádza, že v explicitnej pamäti uchovávame spomienky na rôzne životné udalosti a faktické znalosti o svete. Tulving rozdelil explicitnú pamäť na dva relatívne nezávislé subsystémy: epizodickú a semantickú pamäť. Kulišťák (2011) spomína, že nervové štruktúry zapojené do explicitnej pamäte, ako sú čuchová kôra, amygdala, hipokampus a prefrontálna kôra, sú navzájom prepojené s mediálnym talamom, bazálnym predným mozgom a senzorickými oblasťami neokortexu.
Obrázok 2 Jednoduchý model explicitnej pamäte (Zdroj: KULIŠŤÁK, P., 2011)
Epizodická pamäť
Podľa Tulvinga epizodická pamäť slúži na ukladanie a vybavovanie udalostí alebo príhod, ktoré sú situované v čase a priestore a sú subjektívne prežívané. Jej súčasťou je autobiografická pamäť, kde uchovávame spomienky na osobné zážitky z rôznych období nášho života. Vďaka epizodickej pamäti si pamätáme, aký film sme videli včera alebo čo sme mali na obed. Spomienky sa vybavujú ako mentálne reprezentácie, ktoré zahŕňajú vizuálne a sluchové predstavy, ako aj reminiscencie na chute, vône a emocionálne prežitky. Najtrvalejšie sú spomienky na osobné zážitky s výrazným emocionálnym nábojom, ktoré si človek uchováva celý život, často s mnohými detailmi. Avšak tieto udalosti môžu podliehať zmenám, čo vedie k tomu, že si ich nepamätáme úplne presne, a hovoríme o tzv. zábleskových spomienkach. Subjekty sú presvedčené, že okolnosti spojené s významnými spomienkami sú v ich pamäti uložené presne, avšak výsledky výskumov naznačujú opak.
Sémantická pamäť
Podľa Tulviga semantická pamäť slúži na uchovávanie a využívanie znalostí o slovách a pojmoch, ich vlastnostiach a vzájomných vzťahoch. Tento pamätný systém obsahuje naše faktické informácie o svete. Sémantická pamäť zahŕňa konkrétne a abstraktné pojmy, ako aj rôzne faktické znalosti, ktoré vyjadrujeme prostredníctvom jazyka. Ukladanie údajov do tohto subsystému sa väčšinou zakladá na verbálnom kódovaní, aj keď niektoré pojmy si môžeme vybavovať aj vizuálne. Podľa Paivia (1986, in Plháková, 2003) je duálne kódovanie pamäťových stôp bežným javom v ľudskej psychológii. Mentálna reprezentácia určitého objektu sa skladá z verbálneho znaku, ktorý je spojený s vizuálnou predstavou.
Implicitná pamäť
Podľa Plhákovej (2003) obsahuje implicitná pamäť najmä automatické senzomotorické schopnosti, ako sú chôdza, beh, jazda na bicykli a plávanie. V súčasnosti sa predpokladá, že táto zložka pamäti je špecifická tým, že uchováva postupy, ktoré boli pôvodne explicitné. Tieto vedomé, explicitné postupy prechádzajú transformáciou a stávajú sa disociovanými od vedomia. Kulišťák (2011) uvádza, že centrálnym obvodom pre nedeklaratívnu pamäť sú bazálne gangliá (nucleus caudatus a putamen). Tieto gangliá prijímajú signály zo všetkých oblastí neokortexu a vysielajú projekcie z buniek čierneho jadra (substantia nigra). Z týchto buniek sa vo veľkej miere uvoľňuje neurotransmiter dopamín, ktorý sa zdá byť kľúčový pre funkciu bazálnych ganglií a mohol by sa tak nepriamo podieľať na formovaní pamäti.
Obrázok 3 Jednoduchý model implicitnej pamäte (Zdroj: KULIŠŤÁK, P, 2011)
Podľa Koukolíka (2000, in Plháková, 2003) sa strata pamäti, alebo amnézia, definuje ako porucha explicitnej pamäti, ktorá môže ovplyvniť epizodickú alebo sémantickú pamäť, buď spoločne, alebo samostatne. Amnézia môže vzniknúť v dôsledku kritických udalostí, ako sú úrazy hlavy, operácie mozgu alebo nervové ochorenia. Následné poruchy pamäti môžu postihovať udalosti, ktoré sa udiali pred touto udalosťou, alebo po nej. Najčastejším typom je anterográdna amnézia, ktorá sa prejavuje neschopnosťou zakódovať nové informácie po vzniku poruchy. Naopak, retrográdna amnézia znamená neschopnosť vybaviť si zážitky z obdobia pred vznikom amnézie. Kľúčovou nervovou štruktúrou podieľajúcou sa na ukladaní informácií do explicitnej dlhodobej pamäti je hipokampus, umiestnený v podkôrovej oblasti mediálnych temporálnych lalokov.
Subsystémy implicitnej pamäti
V súčasnosti sa predpokladá, že implicitná pamäť pozostáva z viacerých subsystémov, ktorých fungovanie zabezpečujú rôzne oblasti mozgu. Medzi tieto subsystémy patrí senzibilizácia (priming), čo je precitlivenosť na relatívne nové podnety, ktorú ovládajú senzorické oblasti mozgovej kôry. Podľa Kulišťáka sa priming definuje ako zmena schopnosti rozpoznať položku alebo reagovať na ňu v dôsledku predchádzajúceho kontaktu s ňou. Ďalším subsystémom je procedurálna pamäť, ktorá zodpovedá za vývoj schopností a návykov, pričom príslušné oblasti mozgu zahŕňajú striatum a neostriatum, ktoré sú neuronálnymi štruktúrami v strednom mozgu (nucleus caudatus a putamen). V rámci implicitnej pamäti sa taktiež uskutočňuje jednoduché klasické podmieňovanie, pričom amygdala zohráva kľúčovú úlohu v emočnom podmieňovaní. Ďalším subsystémom procedurálnej pamäti je neasociačné učenie, ktoré sa týka aktivácie reflexných dráh.
Obrázok č. 4 Taxonómia dlhodobej pamäti (Zdroj: KULIŠŤÁK, P. (2011). Neuropsychologie. Praha: Portál, 380 s. ISBN 978-80-7367-891-3. )
Teórie rozpadu pamäťových stôp
Príčinou zabúdania v dlhodobej pamäti je oslabenie alebo rozpad pamäťových stôp. Neurofyziologické zmeny, ktoré sú spôsobené učením, sa občas reaktivujú, ale postupne sa rozkladajú. Nervové spojenia môžu byť využité na vytváranie nových pamäťových záznamov. Nové poznatky o rekonštrukcii a konštrukcii spomienok naznačujú, že epizodický subsystém dlhodobej pamäte uchováva predovšetkým fragmenty skorších zážitkov, ktoré dopĺňame vierohodnými údajmi na základe schématických znalostí.
Teória interferencie
Nákonečný (1997, in Plháková, 2003) uvádza, že interferencia nastáva, keď podobné duševné obsahy uložené v pamäti vzájomne rušivo pôsobia, čo spôsobuje problémy pri ich vybavovaní. Interferencia sa väčšinou opisuje prostredníctvom retroaktívneho útlmu (ktorý ovplyvňuje neskoršie učenie) a proaktívneho útlmu (ktorý ovplyvňuje skoršie učenie). Ekforický útlm sa týka rušivého učenia, ktoré nastáva tesne pred reprodukciou informácií.
Represia
V súčasnej psychológii prebieha pomerne kontroverzná diskusia o existencii obranného mechanizmu vytesnenia.
Primárna represia slúži na to, aby sa mentálna reprezentácia určitého pudového impulzu vôbec nedostala do vedomia. Sekundárna represia naopak pomáha udržiavať mimo vedomia rôzne odvodené a zmenené prejavy pudových impulzov, známe ako pudové deriváty.
Meranie pamäte
WMS, WMS-R, Pamäťové skúšky učenia, Vizuálne pamäťové skúšky, Target test, …
Poruchy pamäti podľa DSM-III-R
Organický amnestický syndróm
- Potvrdený dôkaz o poruchách krátkodobej a dlhodobej pamäte sa zakladá na prípade, kedy je možné si vybaviť staršie spomienky jednoduchšie ako čerstvé.
- Porucha pamäte sa nevyskytuje iba v delirantnom stave a nesplňuje diagnostické kritériá pre demenciu, pretože nie sú narušené schopnosti abstraktného myslenia, úsudku ani vyšších kortikálnych funkcií, a osobnosť zostáva neporušená.
- Prejavy poruchy boli zistené na základe anamnézy, fyzikálnych a laboratórnych vyšetrení, pričom súvisia so špecifickou organickou príčinou alebo faktorom, ktorý je etiologicky spojený s ochorením.
Psychogénna amnézia
- Prevažujúcou poruchou je epizóda náhlej neschopnosti spomenúť si na dôležité osobné informácie, ktorá je taká intenzívna, že ju nemožno vysvetliť bežným zabudnutím.
- Táto porucha nie je spojená s komplexnou osobnostnou alebo organickou mentálnou poruchou.
Klinické syndrómy: Amnestický syndróm (KCP) KranioCerebrálne Poranenie
Podľa Russela a Nathana (1946, in Preiss et al., 1998) dĺžka amnézie závisí od závažnosti poranenia. Najčastejšie sa vyskytuje kratšia retrográdna amnézia a dlhšia posttraumatická amnézia, pričom v rámci amnestickej pauzy môžu existovať ostrovy zachovaných spomienok. Niekedy sa posttraumatická amnézia môže objaviť bez retrográdnej amnézie, čo je najčastejšie pri penetrujúcich poraneniach. V takýchto prípadoch môžu počas lucidného intervalu nastať zvlášť živé spomienky na vizuálne alebo zvukové podnety, ktoré bezprostredne predchádzali poraneniu. Podľa Brooksa, Lishmana, Russela a Smitha (1961, 1968, 1984, in Preiss et al., 1998) môžu trvalé posttraumatické defekty viesť k rôznym kognitívnym, psychiatrickým či sociálnym poruchám.
Demenciálne syndrómy:
1) demencia Alzheimerovho typu
- Typická kortikálna demencia predstavuje výraznejšiu poruchu normálneho úbytku mentálnych funkcií v starobe, známa aj ako senilná demencia. Na rozdiel od nej sa Alzheimerova choroba vyznačuje častejším nástupom a rozsahom charakteristických histopatologických zmien.
- Starší termín „presenilná demencia“ bol nahradený názvom demencia Alzheimerovho typu, ktorá najčastejšie postihuje jedincov okolo 50 rokov, hoci sa občas vyskytuje aj u mladších osôb.
- Porucha pamäti je jedným z najbežnejších a najvýznamnejších príznakov, avšak vždy je sprevádzaná ďalšími kognitívnymi defektmi. V neskorších štádiách ochorenia sa objavuje výrazné postihnutie dlhodobej pamäti, najmä v sémantickej oblasti, pričom vzdialenejšie spomienky sú menej ovplyvnené. Porucha krátkodobej pamäti je však oveľa výraznejšia a prispieva k problémom s vybavovaním informácií z dlhodobej pamäte.
- Často sa vyskytujú aj odchýlky v klinickom neurologickom obraze, ako napríklad pyramídová iritácia. Psychologické testy odhaľujú závažnú poruchu učenia a retenciu pre sémantické i epizodické informácie už pri krátkom oddialení (10 minút).
- Podľa Delisa et al. (1987, in Preiss et al., 1998) je pre pacientov typické uvádzanie slov z predchádzajúcich prezentácií pri teste verbálnej pamäte, čo naznačuje pasívny spôsob učenia. Pacienti zlyhávajú nielen pri vyvolávaní informácií, ale aj pri ich rozpoznávaní.
2) demencia spojená s ochorením Lewyho teliesok
- Ochorenie sa najčastejšie začína medzi 58. a 83. rokom života a jeho trvanie sa pohybuje od 2 do 19 rokov. Postihnutí sú prevažne muži, pričom typ demencie pripomína Alzheimerovu chorobu, no klinický obraz vykazuje určité odlišnosti.
- Približne 80 % pacientov zažíva sluchové alebo zrakové halucinácie, zatiaľ čo u 50 % pacientov sa objavujú náhle delirantné stavy, pričom ich bezprostredná príčina nie je jasná.
- 3) demencia frontálneho typu
- Nejde o definitívne stanovenú jednotku, ale porušené bývajú komplexnejšie kognitívne funkcie, ako sú spontaneita, plánovanie, anticipácia, kreativita, schopnosť koncentrácie, udržanie pozornosti, emocionálna kontrola, taktika a stratégia, ako aj organizácia myslenia.
4) demencia u subkortikálnych degenerácií
- Pri tomto type postihnutia sa okrem porúch pamäti a koncentrácie pozornosti často objavujú aj problémy so zrakovou a telesnou orientáciou v priestore (tvorba priestorového plánu). Pacienti majú znížené psychomotorické tempo, čelí častým depresiám a majú ťažkosti s nácvikom motorických a kognitívnych schopností. Taktiež trpia poruchou deklaratívneho učenia.
Demencie
Podľa Preissa et al. (1998) sú demencie vážne psychické poruchy, ktoré sú väčšinou spôsobené organickým ochorením mozgu. Ich najvýraznejším znakom je porucha kognitívnych funkcií, pričom dochádza k výraznému zníženiu intelektových a pamäťových schopností v porovnaní s predchádzajúcou úrovňou. Všetky psychické funkcie pacienta sú postihnuté rôznou mierou, čo vedie k degradácii osobnosti.
Pokles pamäti sa najviac prejavuje pri učení nových informácií. V ťažkých prípadoch môže byť ovplyvnené aj vybavovanie skôr naučeného materiálu, pričom zhoršenie sa týka tak verbálnych, ako aj neverbálnych informácií.
- Mierna demencia:
- Pamäť klesá do takej miery, že to sťažuje každodenné činnosti, ale nebráni v bežnom živote. Hlavne je postihnutá schopnosť učiť sa nové veci, pričom pacient má problémy s pozorovaním a vybavovaním základných aspektov denného života.
- Stredne ťažká demencia:
- Zníženie pamäti predstavuje vážny problém pre sebestačnosť. Pacienti si uchovávajú iba hlboko vštiepené alebo veľmi dobre známe informácie. Nové informácie si zapamätajú len sporadicky a na krátky čas. Majú ťažkosti s vybavovaním základných informácií o svojom aktuálnom mieste, nedávnych činnostiach alebo menách známych osôb.
Pokles ďalších kognitívnych schopností sa prejavuje úpadkom úsudku a myslenia, vrátane plánovania, organizovania a spracovania informácií.
- Mierna demencia:
- Zníženie kognitívnych schopností vedie k zhoršeniu výkonu v každodenných činnostiach, ale nie v takej miere, aby pacienti boli závislí od iných.
- Stredne ťažká demencia:
- Pokles kognitívnych funkcií znemožňuje jednotlivcom samostatne fungovať v bežnom živote; nemôžu chodiť na nákupy ani manipulovať s peniazmi.
- Ťažká demencia:
- Zníženie kognitívnych schopností je charakterizované nedostatkom alebo úplnou absenciou jasných predstáv.
Poruchy funkcií
Pamäť
Preiss et al. (1998) uvádza, že poruchy pamäti sa objavujú už na začiatku symptómov demencie a jednotlivé zložky pamäti sú postihnuté rôzne. Najviac je ovplyvnená deklaratívna pamäť, zatiaľ čo procedurálna pamäť zostáva dlhší čas zachovaná. U niektorých typov demencie sa najviac postihuje schopnosť vštiepiť nové informácie, najmä pri pamäťovej konsolidácii. Pacienti majú problémy s zapamätaním nových informácií. Pri zhoršení týchto porúch sa objavuje amnestická dezorientácia, kedy nie sú schopní orientovať sa v čase a priestore kvôli neschopnosti zapamätať si aktuálne informácie. Poruchy krátkodobej pamäte sa prejavujú zabúdaním vecí alebo neschopnosťou zapamätať si napríklad tri slová na krátky čas. Tieto poruchy pamäte sú často spojené s ťažkosťami v orientácii, pričom porucha časovo-priestorovej orientácie môže nastať už veľmi skoro.
Myslenie a úsudok
Preiss et al. (1998) uvádza, že ďalšie postihnuté funkcie sa týkajú progresie myslenia, pričom pacienti trpia bradypsychizmom. Abstraktné myslenie a priestorová predstavivosť sú výrazne ovplyvnené. Pacienti majú problémy s generalizáciou, ťažko vysvetľujú príslovia a nie sú schopní kopírovať trojrozmerné objekty. Ich zhoršený úsudok im bráni naplánovať zložitejšie úlohy, čo negatívne ovplyvňuje ich pracovnú činnosť a interpersonálne vzťahy. S postupom demencie dochádza k zníženiu plasticity myslenia a rozpadá sa schopnosť logicky myslieť. V neskorších štádiách sa objavuje aj inkoherentné myslenie. U niektorých pacientov sa môže vyskytnúť aj úbytok myslenia, pričom sú schopní formulovať len niekoľko myšlienok, čo sa prejavuje aj v ich reči. Taktiež sa môžu objaviť prchavé a prechodné bludy, ktoré sú zvyčajne paranoidne-perzekučné a jednoduché, pričom ich obsah môže byť posilnený poruchami pamäti.
Poruchy motivačných schopností
Preiss et al. (1998) uvádza, že väčšina demencií je spojená so stálym poklesom motivačných schopností, čo sa prejavuje ako apaticko-abulický syndróm. V niektorých prípadoch však môže byť motivácia zvýšená, najmä v oblasti sexuality.
Poruchy pozornosti
Podľa Preissa et al. (1998) sa u pacientov s demenciou pravidelne objavuje hypoprosexia, čo je celková porucha pozornosti, ako aj diferencované poruchy rôznych aspektov pozornosti.
Poruchy emotivity
Preiss et al. (1998) tvrdí, že poruchy emotivity sú konštantným symptómom demencie. Emotivita sa môže meniť rôznymi smermi; často sa objavuje oploštená emotivita, pri ktorej pacienti nedokážu adekvátne reagovať na vonkajšie podnety. Niekedy majú tupú euforickú náladu, ktorá nie je v súlade s realitou. Naopak, môžu sa aj neprimerane hnevať na slabé a neadekvátne podnety. Ďalej môžu pretrvávať patické nálady, pričom najčastejšou je depresia, ktorá sa pravidelne vyskytuje najmä pri vaskulárnych demenciách, kde je vedomie choroby dlhodobo zachované. Emočné poruchy môžu spôsobovať diagnostické problémy, preto je dôležité odlíšiť primárne afektívne poruchy od afektívnych zmien spojených s demenciou. Depresia môže napodobňovať prejavy demencie, čo vedie k termínu depresívne pseudodemencie. Úzkosť sa tiež často vyskytuje u pacientov s demenciou, a to buď v počiatočných fázach pri uvedomovaní si porúch pamäti, alebo v neskorších fázach, kedy môže byť spojená s agitovanosťou.
Poruchy spánku
Podľa Preissa et al. (1998) sú poruchy spánku u pacientov s demenciou relatívne bežné. Mnohí pacienti zaspávajú neskôr a sú bdelí v noci. Môže sa objaviť aj spánková inverzia, kedy sú aktívni v noci a počas dňa sú ospalí. Niekedy sa vyskytuje insomnia alebo hypersomnia, pričom niektorí starší pacienti môžu mať celkovo skrátený spánok.
Poruchy vnímania
Preiss et al. (1998) uvádza, že u demencií môžu nastať poruchy vnímania, avšak tieto nie sú konštantné a nie sú patognomické. Často sú viazané na epizodickú paranoidne-halucinatórnu symptomatiku alebo na pridružené delírium. Bežné sú sluchové a zrakové halucinácie, niekedy aj iné zmyslové poruchy. Počas delíria môžu vzniknúť zložené halucinácie, ktoré zasahujú viacero zmyslov a vytvárajú ucelené vnímanie určitej situácie.
Poruchy osobnosti
Preiss et al. (1998) tvrdí, že u pacientov s demenciou je osobnosť konštantne narušená. V terminálnych fázach demencie dochádza k vážnej degradácii osobnosti, čo sa prejavuje úbytkom etických a estetických hodnôt, zmien v spoločenskom správaní a v sebestačnosti. Počas demencie sa postupne otupujú záujmy a znižuje sa záujem o okolie a získavanie informácií. Na začiatku ochorenia sa niekedy zvyšuje egocentrizmus a sebectvo, pričom altruizmus klesá. U niektorých typov demencie môže byť osobnosť zachovaná relatívne dlhú dobu, napríklad pri vaskulárnej demencii, zatiaľ čo u Alzheimerovej choroby sa zmeny prejavia skôr.
Poruchy ďalších funkcií
Preiss et al. (1998) uvádza, že všetky duševné funkcie sú pri demencii postihnuté rôznou mierou. Kvalitatívne poruchy vedomia a delírium sa môžu objaviť ako sprievodný symptóm demencie, aj keď nie sú jej súčasťou. Výskyt delíria je zvyčajne podmienený súčasnými somatickými alebo intoxikačnými problémami, ako sú ischemická choroba srdca, anémia alebo abúzus alkoholu. Poruchy reči môžu odrážať primárne poruchy myslenia, pričom príkladom je perseverácia, čo je stereotypné opakovanie myšlienok alebo slov. Výpadkové poruchy vyšších kôrových funkcií, ako sú afázia, apraxia, agnózia, alexia a akalkúlia, sa môžu vyskytnúť v dôsledku porúch v príslušnej kôrovej oblasti a môžu existovať aj bez demencie.
Atroficko-degeneratívna demencia (Alzheimerova choroba/ ACH)
Preiss et al. (1998) uvádza, že Alzheimerova choroba (ACH) je najčastejšou formou demencie. Delí sa na dve skupiny: s skorým nástupom (klinické prejavy do 65 rokov) a s neskorým nástupom (klinické prejavy vo veku 65 a viac rokov). Pri ACH sú prítomné typické patomorfologické prejavy, medzi ktoré patrí najmä makroskopická atrofia mozgu, predovšetkým v kortiko-subkortikálnych oblastiach.
Z mikroskopických zmien je najvýraznejšie ukladanie patologických proteínov, ako je beta-amyloid. Neuróny obsahujú amyloidový prekurzorový proteín, ktorý sa za normálnych okolností štiepi enzýmom alfa-sekretázou na fragmenty, dôležité pre pamäť. Pri patologických stavoch dochádza k nadmernému štiepeniu tohto proteínu a objavujú sa neprirodzené dlhé fragmenty. Enzým beta-sekretáza sa uplatňuje a potláča prirodzenú aktivitu alfa-sekretázy, pričom môže hrať úlohu aj gama-sekretáza.
Väčšina prípadov ACH sa objavuje vo veku 65-80 rokov, existujú však aj prípady s skorším nástupom, zvyčajne medzi 40-65 rokov, niekedy aj skôr. Pacienti s ACH sa rýchlo menia, ich osobnosť degraduje a prestávajú dodržiavať spoločenské normy. Medzi prvé príznaky patrí pomalé zabúdanie, skoré poruchy úsudku, logického myslenia a schopnosti orientácie v čase a priestore, ako aj progredujúce poruchy pamäti, ktoré postihujú všetky aspekty pamäti.
Pridružujú sa tiež poruchy praktických, fatických a gnostických funkcií. Rýchlo dochádza k zníženiu záujmov a zábavy a pacienti majú problémy s osobnou hygienou. V pokročilých fázach sa často objavujú perseverácie a niekedy aj psychotické príznaky, ako paranoidita alebo paranoidne-halucinatórny syndróm, hoci tieto príznaky nie sú stabilné. Prítomné môžu byť aj patické nálady, depresie alebo prechodné mánie. Priemerná doba prežitia po objavení klinických príznakov je 3-7 rokov, ale sú známe aj prípady prežitia dlhších ako 15 rokov, najmä pri formách s častým nástupom.
Ischemicko-vaskulárna demencia
Preiss et al. (1998) uvádza, že táto skupina demencií je spôsobená cievnymi problémami v mozgu, ako sú mnohopočetné mozgové infarkty alebo niekoľko veľkých infarktov v oblastiach dôležitých pre pamäťové funkcie. Na začiatku sa tieto demencie nazývali arteriosklerotické demencie.
Multiinfarktová demencia
Podľa Preissa et al. (1998) je najbežnejším typom demencie spôsobenej mnohopočetnými, zvyčajne drobnými mozgovými infarktmi. Druhá najčastejšia forma, multifaktorová demencia, vzniká z viacerých faktorov, ako sú arterioskleróza, zvýšená krvná zrážanlivosť, srdcové zlyhanie, anémia, vysoký krvný tlak a pľúcne choroby vedúce k hypoxii.
Klinický obraz multifaktorovej demencie môže začať náhle, najmä pri väčšom mozgovom infarkte alebo infarkte v oblastiach dôležitých pre funkcie pamäti. Inokedy sa prejavy rozvíjajú postupne, spravidla začínajú sekundárnym neurastenickým syndrómom, po ktorom nasleduje demencia. Na rozdiel od Alzheimerovej choroby (ACH) má multifaktorová demencia lineárny, ale schodovitý priebeh deteriorácie, pričom osobnosť pacienta zostáva relatívne zachovalá a dlho si udržuje náhľad na svoje ochorenie. Až v neskorších fázach choroby pacienti strácajú tento náhľad a dochádza k degradácii osobnosti. U multifaktorovej demencie sa tiež častejšie vyskytujú prídavné tranzitórne delíria, najmä v noci, v porovnaní s ACH.
Biswangerova choroba
Ako uvádza Preiss et al. (1998) u tejto varianty ischemicko-vaskulárnej demencie sa vyskytujú mnohopočetné infarkty prevažne v podkôrových oblastiach mozgu. Veľmi často bývajú prítomné hypertenzie. Patologicky býva nachádzané status lacunaris (mnohopočetné drobné lakuny po mikroinfarktoch a status cribriformis (mnohopočetné podkôrové malé dutinky mozgového tkaniva, spôsobené mechanickým poškodením tkaniva pulzujúcimi hyalinizovanými arteriolami). Býva prítomný úbytok neurónov, demyelinizácia mozgového tkaniva a zmnoženie gliových buniek v oblastiach najvyššieho postihnutia. Klinicky sa javí ako podkôrová demencia. V popredí klinického obrazu je spomalenosť, spomalené zapamäavanie i vybavovanie pamäťových obsahov, nedostatok motivácie. Býva výrazne fluktujúci priebeh a častá prítomnosť emočných porúch, najmä depresie. Vyskytuje sa spravidla u mladších ľuďoch, typický je stredný vek pacientov.
Symptomaticko (sekundárna) demencia
Preiss et al. (1998) spomína, že tieto demencie vznikajú ako symptóm iného mozgového, či systémového ochorenia.
Demencie infekčnej etiológie
Progresívna paralýza
Preiss et al. (1998) uvádza, že táto choroba sa objavuje ako komplikácia neliečeného syfilisu mozgu, a to až v treťom štádiu lues. Prejavuje sa ako zápal mozgu, ktorý vedie k jeho atrofii. Klinický obraz je veľmi rozmanitý, pričom najčastejšie sa prejavuje ako jednoduchá demencia, ktorá môže pripomínať Alzheimerovu chorobu. Niekedy je prítomná aj patická nálada, ktorá sa môže manifestovať ako manická forma s megalomanickými bludmi alebo ako depresívna forma. V niektorých prípadoch prevažuje neurologická symptomatika nad psychickými prejavmi, a môžu sa objaviť aj paranoidné a halucinatorné obrazy.
Demencia pri AIDS
Creutzfeldova-Jakobova choroba
Preiss et al. (1998) uvádza, že táto demencia má progredientný charakter, pričom sa podobá Alzheimerovej chorobe. V priebehu ochorenia sa objavujú myoklonické svalové prejavy a prítomné sú aj mozočkové príznaky, ako sú poruchy rovnováhy, chôdze a koordinácie pohybov. Okrem toho sa môžu vyskytnúť aj pyramídové a extrapyramídové poruchy hybnosti.
Demencie intoxikačnej etiológie: Alkoholové demencie, Amnestický Korsakov syndróm, Farmakogénne demencie
Demencie navodené ťažkými kovmi
Demencie spôsobené inými priemyslovými škodlivinami
Demencie spôsobené intoxikáciou CO
Metabolické demencie
Wilsonova choroba/ hepatolentikulárna degenerácia
Preiss et al. (1998) uvádza, že táto choroba je pravdepodobne autosomálne recesívne dedičná a je spojená s nedostatkom sérovej bielkoviny ceruloplasminu, ktorá prenáša meď. V dôsledku toho sa meď začne hromadiť v tkanivách, najmä v pečeni a mozgu, konkrétne v oblasti bazálnych ganglií, zatiaľ čo jej hladina v krvi je nízka. V pečeni sa vyvinie veľkouzlová cirhóza, a následkom ukladania medi v mozgu sa objavujú demencie a extrapyramídová symptomatika.
Posttraumatické demencie
Preiss et al. (1998) uvádza, že mozgové poranenie môže viesť k demencii, pričom závisí od rozsahu a lokalizácie poškodenia. Pri prevažne kôrovom postihnutí sa vyvíja traumatická encefalopatia, ktorá sa prejavuje rôznymi stupňami poškodenia kognitívnych funkcií a neurologickými symptómami v súlade s miestom poranenia (napr. afázia, apraxia a iné). Ak dôjde k hlbšiemu postihnutiu mozgového kmeňa, môže sa objaviť apalický syndróm, čo je vážne neurologické postihnutie so značným výpadkom staropamäti. Pacienti sa musia učiť všetko od začiatku. Niekedy môže dôjsť k čiastočnej restitúcii, avšak spravidla pacienti už nikdy nedosiahnu predchádzajúcu úroveň intelektových schopností a často zostávajú dementní po zvyšok svojho života.
Hydrocefalus s normálnym tlakom
Podľa Preissa et al. (1998) je u tohto typu ochorenia narušený tok mozgomiešneho moku z dutého systému mozgu (mozgových komôr) do subarachnoidálneho priestoru, kde prebieha jeho resorpcia. Porucha sa vyvíja pomaly a likvorový tlak zostáva normálny. Demencia sa postupne zhoršuje a má progredientný charakter. Medzi sprievodné symptómy patrí inkontinencia moču a závažné poruchy chôdze. V liečbe sa využíva chirurgická terapia, pri ktorej sa z komorového systému mozgu zavádza skrat do srdcových predsiení alebo iných väčších priestorov krvného obehu.
Demencie spojené s tumormi
Demencie pri epilepsii
Literatúra
KULIŠŤÁK, P. (2011). Neuropsychologie. Praha: Portál, 380 s. ISBN 978-80-7367-891-3.
PLHÁKOVÁ, A. (2003). Učebnice obecné psychologie. Praha: Academia, 472 s. ISBN 80-200-1387-3.
PREISS, M. et al. (1998). Klinická neuropsychologie. Praha: Avicenum, 406 s. ISBN 80-7169-443-6.