AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Registrácia: Ministerstvo vnútra SR, č. spisu VVS/1- 900/90-16888 z 24.5.2002
Platobné údaje pre záujemcov o podporu našej činnosti:
IBAN: SK83 1100 0000 0026 2075 6262
Špecifický symbol: 45000
Podľa Nakonečného (1995) rôzni psychológovia interpretujú podstatu charakteru rôzne. Roback (1931, in Nakonečný, 1995) chápe charakter ako trvalú psychofyzickú predispozíciu potláčať inštinktívne impulzy v súlade s regulatívnym princípom. Eysenck (1966, in Nakonečný, 1995) túto podstatu charakteru vidí ako tlmenie pudových impulzov z pohľadu reality, pričom charakter je zjednodušene chápaný ako systém obmedzení pre prejav pudových hnutí, teda ako negatívna sila vôle.
Avšak, vôľa má aj aktívnu funkciu, týkajúcu sa presadzovania životných cieľov založených na dominancii určitých hodnôt. Remplein (1965, in Nakonečný, 1995) má širší pohľad a charakter definuje ako stály pocit a túžbu po hodnotách. Gehlen (1956, in Nakonečný, 1995) chápe charakter ako stabilné návyky a sklony, ktoré vyjadrujú preferenciu určitých obsahov, formovaných výchovou.
Podľa Stagnera (1961, in Nakonečný, 1995) charakter odráža správanie jednotlivca vo vzťahu k miestnym mravom a tradíciám. Psychoanalytické poňatie charakteru vychádza z fixácie vývinu libida na určitých štádiách jeho raného vývinu (orálne, análne, genitálne). Orálne štádium (do 1. roku) je spojené s kojením a zahŕňa receptívne (sanie) a agresívne (kúsanie) správanie, čo vedie k vytvoreniu orálneho charakteru (napr. pasivita a závislosť).
Goldman-Eisler (1950, in Nakonečný, 1995) rozlišuje medzi orálne saturovaným (optimistickým) a orálne frustrovaným (pesimistickým) charakterom. Análny charakter (2. – 3. rok) sa vyjadruje v pomere k vlastníctvu a môže viesť k pedantérii a úzkostnému správaniu vo vzťahu k ženám.
V období Oidipovho komplexu sa dieťa identifikuje s rodičom rovnakého pohlavia, čo prispieva k formovaniu superega, etického aspektu charakteru. Charakter sa formuje prostredníctvom individuálnych skúseností, pričom citová deprivácia v rannom detstve môže viesť k agresívnej a emocionálne labilnej osobnosti.
Murphy (1947, in Nakonečný, 1995) definuje charakter ako integrovaný systém rysov, ktoré umožňujú konzistentné reakcie na morálne požiadavky. Osobná morálka sa vyvíja od egocentrizmu k zameraniu na druhých, pričom Piaget rozlišuje dve štádia morálneho vývinu: heteronomné a autonómne správanie.
Tento proces interiorizácie morálnych noriem formuje osobnú morálku, ktorá sa stáva integrálnou súčasťou regulácie správania. Základom morálneho charakteru je svedomie, ktoré je výsledkom sebareflexie a prejavuje sa ako vnútorný konflikt medzi egoistickými impulzmi a morálnymi normami. Aroonfreed (1968, in Nakonečný, 1995) poukazuje na vnútorné sebatrestanie a sebaodmeňovanie, ktoré sú založené na pocitoch povinnosti, viny a hanby.
Literatúra
NAKONEČNÝ, M. (1995). Psychologie osobnosti. Praha: Academia, 336 s. ISBN 80-200-1289-3.