AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Registrácia: Ministerstvo vnútra SR, č. spisu VVS/1- 900/90-16888 z 24.5.2002
Platobné údaje pre záujemcov o podporu našej činnosti:
IBAN: SK83 1100 0000 0026 2075 6262
Špecifický symbol: 45000
a jeho nadbytok vedúci k rozptýleniu mysle (poruchy pozornosti ADD/ poruchy pozornosti s hyperaktivitou ADHD)
Porucha pozornosti
Podľa Matého (2022) je porucha pozornosti definovaná tromi hlavnými charakteristikami, pričom na diagnostiku stačia dve z nich: problémy s udržaním pozornosti, nedostatočná regulácia impulzov a hyperaktivita. Pre túto poruchu je typické automatické, mimovoľné „vypínanie“, ktoré spôsobuje frustráciu a neprítomnosť mysle. Pacient si často uvedomuje, že nepočul, čo počúval, nevidel, na čo sa pozeral, a nezapamätal si to, na čo sa sústredil. Unikajú mu dôležité inštrukcie a informácie, čo vytvára ťažkosti a ovplyvňuje jeho radosť zo života. Človek sa môže cítiť odrezaný od reality, akoby bol beznádejne oddelený od vlastného fyzického bytia.
Toto dočasné „vypínanie“ je jednou z príčin roztržitosti a nepozornosti, ktoré postihujú dospelých aj deti, okrem situácií, keď sa venovali aktivitám, ktoré sú pre nich obzvlášť zaujímavé. Prejavuje sa tu aktívna nevšímavosť, akoby sa osoba snažila ignorovať okolie. Roztržitosť vedie k chaosu, pričom v mysli s poruchou chýba šablóna poriadku. Niektorí jedinci s touto poruchou majú výnimočné mechanické zručnosti a dokážu intuitívne rozoberať a skladať zložité objekty, zatiaľ čo väčšina má problémy s koordináciou a jemnou motorikou. Často im padajú veci z rúk, šliapu na nohy iných a telefónne čísla si zapisujú v nesprávnom poradí.
Porucha pozornosti je situatívna, čo znamená, že tá istá osoba sa v rôznych okolnostiach môže správať odlišne. Napríklad, v niektorých predmetoch môže dieťa excelovať, zatiaľ čo v iných je nepozorné a roztržité. Hyperaktivita, tretia charakteristika, sa zvyčajne prejavuje neschopnosťou vydržať v pokoji. Môže mať aj menej viditeľné formy, ako je klopkanie prstami, podupkávanie alebo hryzenie si pier. Hyperaktivita sa tiež môže manifestovať nadmernou zhovorčivosťou, ktorá je u detí s poruchou pozornosti známa.
Jedinci s poruchou pozornosti majú myseľ ako perpetuum mobile, s intenzívnou averziou voči nude. Nepokoj a neschopnosť uvoľniť sa sú sprevádzané dlhými obdobiami prokrastinácie. Aby sa ich motivačný aparát aktivoval, musí nastať bezprostredná hrozba zlyhania alebo prísľub odmeny. Časté a frustrujúce výpadky pamäte sú u týchto ľudí bežné. Poruchu si často vysvetľujú ako dôsledok zlých génov alebo nevhodnej výchovy.
Verejná diskusia sa zvyčajne zameriava na to, ako prostredie a gény vplývajú na neurofyziológiu detí vyrastajúcich v stresových rodinách alebo roztrhnutej spoločnosti. Sklony k poruche pozornosti sú do značnej miery dedičné. Gény obsahujú kód pre syntézu proteínov, ktoré určujú charakteristickú štruktúru a funkciu buniek. To, ktoré gény sa aktivujú, závisí od životných okolností. Faktory prostredia môžu gény aktivovať alebo vypínať, a nie každý, kto má predispozície, bude trpieť poruchou.
Štatisticky je pravdepodobnosť, že dieťa bude mať poruchu pozornosti, vyššia, ak ju majú jeho rodičia alebo súrodenci. Táto porucha sa častejšie vyskytuje aj u ľudí, ktorých blízki príbuzní trpia depresiou, úzkostnými poruchami, obsedantno-kompulzívnou poruchou a inými závislosťami. Vplyv prostredia na nervové obvody a štruktúry mozgu je väčší, než sa predpokladalo.
Poradie narodenia v rodine môže automaticky postaviť súrodencov do rôznych situácií. Ľudský mozog je najzložitejší systém na svete, pozostávajúci z 50 až 100 miliárd neurónov, ktoré sa vzájomne prepájajú tisíckami výbežkov. Tieto komplexné prepojenia vznikajú prostredníctvom zážitkov z interakcie s okolím. Mikroobvody v mozgu sa formujú pod vplyvom zážitkov z raného detstva, keď mozog rastie rýchlo.
Moderná neuroveda popisuje proces vývinu detského mozgu ako neuronálny darwinizmus, kde nervové bunky a ich siete súperia o prežitie. Neuróny a synapsie, ktoré pomáhajú prežiť v určitých podmienkach, sa zachovávajú, zatiaľ čo ostatné odumierajú. Oblasti mozgu zodpovedné za pozornosť a sebareguláciu sa vyvíjajú v reakcii na emocionálnu interakciu s matkou.
Pravá hemisféra matkinho mozgu, kde sídlia nevedomé emócie, programuje pravú hemisféru mozgu dieťaťa. V prvých mesiacoch života je najdôležitejšou súčasťou komunikácie medzi matkou a dieťaťom práve tá nevedomá. V tejto fáze dieťa nedokáže dešifrovať slová, prijíma iba emočné správy. Emočné vyladenie je kľúčové pre vytváranie vzťahových väzieb.
Za čelom pravého oka sa nachádza orbito-frontálna kôra, dôležitá pre reguláciu mozgu, ktorá sa podieľa na sociálnej inteligencii, regulácii impulzov a pozornosti. Avšak príčina poruchy pozornosti nie je len v jednej oblasti mozgu; zúčastňuje sa na nej viacero nervových obvodov. Narušenie v orbito-frontálnej kôre je významne spojené s ťažkosťami v regulácii impulzov a emočnej sebaregulácii, vrátane poruchy pozornosti. Orbito-frontálna kôra je prepojená so všetkými ostatnými oblasťami mozgovej kôry a zo všetkých vonkajších informácií nám pomáha vybrať si, na čo sa máme sústrediť. Zatiaľ čo analýza explicitného významu slov prebieha v ľavej hemisfére, pravá hemisféra interpretuje emocionálny obsah komunikácie, ako sú reč tela, pohyby očí a tón hlasu.
PAS / poruchy autistického spektra (pervazívne vývinové poruchy)
Detský autizmus a jeho formy
Podľa Thorovej (2016) je detský autizmus základom porúch autistického spektra a jeho závažnosť sa pohybuje od miernej po ťažkú formu, pričom sa líši množstvom symptómov. Osoby s autizmom sa často stretávajú s problémami v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie a predstavivosti, ako aj s ďalšími dysfunkciami, ktoré môžu vyústiť do bizarného alebo abnormálneho správania. Symptómy sú veľmi variabilné a diagnostika prebieha bez ohľadu na prítomnosť iných pridružených porúch. Prejavy autizmu sa menia s vekom dieťaťa.
Autizmus v adolescencii a dospelosti
Thorová (2016) poznamenáva, že mnohí dospelí s autizmom, ktorí žijú v rôznych zariadeniach, nemajú správnu diagnózu. Personál často nerozumie, že problémy ich klientov súvisia so symptomatikou porúch autistického spektra, čo môže viesť k nesprávnemu prístupu a následným problémom v správaní. Osoby s autizmom zvyčajne dozrievajú neskôr vo všetkých aspektoch.
Atypický autizmus
Thorová (2016) spomína, že atypický autizmus sa vyznačuje špecifickými sociálnymi, emocionálnymi a behaviorálnymi symptómami, ktoré sa zhodujú s autizmom, avšak celkový obraz nespĺňa plne kritériá iných pervazívnych vývinových porúch. Atypický autizmus sa diagnostikuje, ak sa prvé symptómy objavia až po treťom roku života, ak sa autistické správanie spája s ťažkou mentálnou retardáciou a ak je mentálny vek dieťaťa nízky.
Aspergerov syndróm
Podľa Thorovej (2016) má Aspergerov syndróm rôzne formy prejavov sociálnej dyslexie. Tento syndróm je veľmi rôznorodý a jeho symptomatika prechádza do normy, čo sťažuje rozlíšenie medzi Aspergerovým syndrómom a obyčajnou sociálnou neobratnosťou. Intelekt u ľudí s Aspergerovým syndrómom sa pohybuje v normálnom pásme, čo ovplyvňuje ich vzdelanie a schopnosti sebaobsluhy, ale nie je prediktorom plne samostatného života. Niektorí ľudia s týmto syndrómom sa prispôsobujú bežnému životu, zatiaľ čo iní majú vážne problémy v interakcii s okolím.
Deti s Aspergerovým syndrómom môžu mať oneskorený vývin reči, hoci vo veku piatich rokov zvyčajne rozprávajú plynulo. Ich reč môže byť abnormná, často recitujú z pamäti, ale majú problémy s pragmatickým používaním jazyka. Zvyčajne ťažko chápu spoločenské normy a neverbálne signály. Priateľstvá nadväzujú zriedka a väčšinou dávajú prednosť osamote. Ich schopnosť empatie môže byť obmedzená a sú náchylní na stres.
Detská dezintegračná porucha
Detská dezintegračná porucha, známa aj ako dezintegračná psychóza, patrí medzi pervazívne vývinové poruchy. Po období normálneho vývinu, ktorý trvá minimálne dva roky, dochádza k regresu v schopnostiach. Nástup poruchy sa zvyčajne objavuje medzi druhým a desiatym rokom života. Deti sa zhoršujú v komunikačných a sociálnych schopnostiach a vykazujú správanie typické pre autizmus. Normu však nikdy nedosiahnu a problémy s komunikáciou a sociálnym správaním pretrvávajú počas celého života.
Rettov syndróm
Thorová (2016) uvádza, že Rettov syndróm je závažná porucha mozgu s pervazívnym negatívnym dopadom na somatické, motorické a psychické funkcie. Tento syndróm sa v klasickej forme vyskytuje iba u dievčat, zatiaľ čo chlapci trpia ťažkou encefalopatiou, ktorá im sťažuje prežitie.
Po počiatočnej fáze, keď je záujem o komunikáciu obmedzený, deti s Rettovým syndrómom prejavujú rôzne emocionálne reakcie a sú citlivé na kritiku. Môžu mať obmedzené možnosti komunikácie, ale rozumejú jednoduchým pokynom. Ich pozornosť je často krátka a výkon môže byť veľmi variabilný. Epizódy emočnej reaktivity sú bežné a s vekom sa dievčatá stávajú vyrovnanejšími. Problémy s pohybom a stereotypné pohyby sú tiež charakteristické pre tento syndróm.
vedúci ku vzniku psychóz
prípadne pri jeho nedostatku vedúci k Parkinsonizmu/ Parkinsonová choroba (PCH)
Parkinsonova choroba (PCH)
Preiss et al. (1998) uvádzajú, že Parkinsonova choroba je chronické a progredientné ochorenie centrálneho nervového systému. Prvýkrát bola popísaná Ehringerom a Hornykiewitzom v roku 1817, a v 60. rokoch sa objavili prvé náznaky súvislosti medzi zníženým množstvom dopamínu v bazálnych gangliách a jeho nedostatočnou syntézou v substantia nigra. Agid et al. (1987, in Preiss et al., 1998) zdôrazňujú, že okrem dopamínu sa u pacientov s PCH zistili aj poruchy iných neurotransmiterov, ako sú serotonín, noradrenalín, GABA a acetylcholín.
Podľa Quinn et al. (1987, in Preiss et al., 1998) vedie nedostatok dopamínu v nigrostriatálnom okruhu k dysregulácii striata, čo spôsobuje hlavné klinické prejavy ochorenia. PCH sa zvyčajne prejavuje v piatej a šiestej dekáde života, aj keď môže nastať skôr. Prvotné symptómy sú často nešpecifické, ako bolesti ramien a chrbta, pocity tiaže na končatinách, poruchy spánku a depresia. Neskôr sa objavujú charakteristické kardiálne príznaky ako tremor, rigidita a bradykinéza.
Dlhodobé podávanie L-DOPY je účinné na niektoré psychopatologické symptómy, avšak zvyšuje pravdepodobnosť vzniku mentálnej dysfunkcie s vekom. Dubois et al. (1992, in Preiss et al., 1998) upozorňujú, že bazálne gangliá hrajú dôležitú úlohu nielen v motorickej regulácii, ale aj v emočných a kognitívnych funkciách.
Premorbidná osobnosť
Poewe et al. (1983, in Preiss et al., 1998) uvádzajú, že u pacientov s PCH sa často objavujú povahové rysy, ako sú sklon k depresívnemu ladeniu a psychická nepružnosť, už v preklinickom štádiu.
Bradyfrénia
Birkmayer et al. (1983, in Preiss et al., 1998) popisujú bradyfréniu ako psychickú akinézu, ktorá sa prejavuje apatiou a spomalením využitia skôr nadobudnutých schopností. Môže sa objaviť aj porucha pamäte, zatiaľ čo symbolické funkcie zvyčajne zostávajú nedotknuté.
Depresia
Gotham et al. (1986, in Preiss et al., 1998) uvádzajú, že depresia je bežná u pacientov s PCH, pričom sa objavuje u 20-60 % z nich, najmä v skorých fázach ochorenia. Porucha serotonínu v nuclei raphe môže byť jedným z faktorov vedúcich k tejto depresii.
Izolované kognitívne deficity
Dubois (1991, in Preiss et al., 1998) hovorí o postihnutí niektorých kognitívnych funkcií, ktoré vedú k manifestácii demencie. Tieto deficity sú súhrnom jednotlivých dysfunkcií.
Poruchy exekutívnych funkcií
Lezak (1983, in Preiss et al., 1998) definuje exekutívne funkcie ako mentálne procesy potrebné na realizáciu cieľového správania. Poruchy exekutívnych funkcií sú typické pre pacientov s PCH a súvisia s dysfunkciou vo frontálnej kôre. Tieto poruchy sa prejavujú zníženou flexibilitou myslenia a schopnosťou prispôsobiť sa vonkajším požiadavkám.
Poruchy pamäti
Pirozzolo et al. (1982, in Preiss et al., 1998) uvádzajú, že poruchy pamäti sú priamo úmerné stupňu demencie. U pacientov s PCH sa zvyčajne vyskytuje problém s vybavovaním informácií, zatiaľ čo ukladanie informácií býva menej postihnuté.
Poruchy vizuálno-priestorovej orientácie
Boller et al. (1984, in Preiss et al., 1998) upozorňujú, že tieto poruchy sa prejavujú zníženou schopnosťou hodnotiť priestorové vzťahy medzi objektmi, čo môže mať vážny dopad na každodenný život.
Poruchy reči
Birkmayer et al. (1983, in Preiss et al., 1998) spomínajú dysprosódiu, tachyfémia a hypokinetické dysartrie ako bežné poruchy reči u pacientov s PCH. V konečných štádiách ochorenia môže dôjsť k afónii.
Demencie
Huber et al. (1989, in Preiss et al., 1998) poznamenávajú, že prejavy demencie u PCH sa líšia od demencie Alzheimerovho typu, aj keď sa môžu prekrývať.
Farmakogénne navodené psychické zmeny
Roth a Růžička (1995, in Preiss et al., 1998) upozorňujú, že lieky používané na liečbu PCH, ako L-DOPA, môžu vyvolať psychické zmeny. Tieto účinky sa často objavujú pri akútnom predávkovaní a môžu zahŕňať halucinácie a zmätok, najmä po prebudení. Tieto príznaky sa môžu rýchlo zhoršiť, čo vedie k dramatickým psychotickým stavom.
Literatúra
MATÉ, G. (2022). Rozptýlená myseľ. Bratislava: NOXI, s.r.o., 533 s. ISBN 978-80-8111-606-3.
PREISS, M. et al. (1998). Klinická neuropsychologie. Praha: Avicenum, 406 s. ISBN 80-7169-443-6.
THOROVÁ (2016). Poruchy autistického spektra. Praha: Portál, s.r.o., 493 s. ISBN 978-80-262-0768-9.