AK SA TI ČLÁNOK BUDE PÁČIŤ NEVÁHAJ A PODPOR DETSKÚ ONKOLÓGIU DOBROVOĽNÝM PRÍSPEVKOM:
SVETIELKO NÁDEJE, o.z.
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
www.svetielkonadeje.sk
IČO: 3788 9346
DIČ: 2021703200
Registrácia: Ministerstvo vnútra SR, č. spisu VVS/1- 900/90-16888 z 24.5.2002
Platobné údaje pre záujemcov o podporu našej činnosti:
IBAN: SK83 1100 0000 0026 2075 6262
Špecifický symbol: 45000
Podľa McLarenovej (2010) smútok ako emocionálny stav nám umožňuje spomaliť, cítiť svoje straty a nechať odísť to, čo potrebujeme pustiť, bez nutnosti sa nútiť stále dopredu. Učí nás dôverovať času, víziám a inšpirácii, a prehlbuje naše vzťahy. Smútok taktiež pomáha oslobodiť sa od správania a myšlienkových vzorcov, ktoré nás odďaľujú od nášho autentického JA. Zohráva aj dôležitú liečebnú úlohu, keďže slzy čistí oči, uvoľňujú toxíny a napätie. Plač je účinný prečisťujúci proces, ktorý prináša do tela a duše plynulý tok. Ak prijmeme svoj liečivý smútok a slzy, môžeme sa cítiť ľahší a sústredenejší.
McLarenová (2010) ďalej vysvetľuje, že depresia nie je samostatná emócia, ale súbor emócií, postojov a zdravotných problémov. Je dôležité rozlišovať medzi zúfalstvom, ktoré vzniká, keď sa prirodzený smútok zablokuje, a depresiou, ktorá je opakujúcim sa stavom, v ktorom sa kombinuje množstvo blokovaných alebo nadmerne prejavovaných emócií. Depresia vzniká ako reakcia na vnútorné alebo vonkajšie konflikty a aj keď môže byť vnímaná ako devastujúca, má svoj liečivý účel. U ľudí trpiacich depresiou sa často objavujú viaceré zdravotné problémy súčasne. Hoci depresia môže narásť do nezvládnuteľných rozmerov a destabilizovať telo a emócie, takmer vždy existuje počiatočný bod, z ktorého vzišla.
Ako uvádza Solomon (2001), depresia je „porucha lásky“. Aby sme mohli milovať, musíme byť schopní zúfať nad stratou, a depresia je mechanizmom tohto zúfalstva. Keď sa objaví, degraduje naše ľudské JA a zatieni schopnosť prejavovať alebo prijímať náklonnosť. Depresia je vyjadrením vnútornej samoty a ovplyvňuje nielen vzťahy s inými, ale aj schopnosť pokojne žiť so sebou. Najlepšie ju opísať ako emocionálnu bolesť, ktorá sa vnucuje proti našej vôli a následne sa odpojuje od svojich vonkajších príčin. Depresia sa delí na miernu (dystýmia) a ťažkú (klinickú). Mierna depresia je postupný, niekedy trvalý jav, ktorý narúša psychické funkcie, zatiaľ čo klinická depresia predstavuje kolaps celej psychickej štruktúry.
Existujú dva modely depresie: dimenzionálny a kategoriálny. Dimenzionálny model považuje depresiu za extrémny stav smútenia, zatiaľ čo kategoriálny model ju opisuje ako oddelenú chorobu. Kolaps, bez ohľadu na to, ako nečakane nastane, je kumulatívny dôsledok rozpadov. V niektorých učebniciach psychiatrie sa uvádza vzorec na hodnotenie depresie, ktorý sa zakladá na chemických zlúčeninách v tele. Napriek tomu, že depresia sa často popisuje ako porucha s jedným účinkom, nie je to tak. Depresia nie je spôsobená nedostatkom niečoho, čo by sa dalo merať, ako je to pri diabete. Hladina serotonínu môže ovplyvniť pocit pohody, ale nie je to dôvod, prečo sa depresia objavuje.
Young (2007) opisuje serotonín ako neurotransmiter, ktorý ovplyvňuje spánok, termoreguláciu a pocit šťastia. Nedostatok serotonínu môže viesť k depresívnej nálade a poruchám spánku. Solomon (2001) tiež hovorí o interakcii depresie s povahou jednotlivca. Niektorí ľudia sú voči depresii statoční, iní slabí. Depresia môže postihnúť každého, ale reakcia na ňu je individuálna a závisí od schopnosti vyhľadávať pomoc. Depresia dnes existuje ako osobný a sociálny fenomén, a je dôležité skúmať jej vplyv na populáciu.
Vágnerová (2014) definuje afektívne poruchy, medzi ktoré patrí depresia, ako chorobné nálady, ktoré narušujú uvažovanie, správanie a fyziologické funkcie. Tieto poruchy ovplyvňujú psychológiu aj fyziológiu jednotlivca a vedú k adaptačným problémom. Depresívne poruchy postihujú 10-18 % populácie a môžu byť ovplyvnené klimatickými faktormi. Začínajú sa často medzi 20. a 40. rokom života a postihujú častejšie ženy. Depresia sa prejavuje zmenou nálady, poklesom energie a aktivity, pričom hlavný príznak je patologická depresívna nálada.
Vacek (1996, in Vágnerová, 2014) popisuje depresívnych pacientov ako tých, ktorí sa sústredia na svoje myšlienky a ignorujú vonkajší svet. V ťažkých prípadoch môže dôjsť k afektívnemu stuporu, ktorý sa prejavuje stratou schopnosti prežívať emócie. Depresívni jedinci majú tendenciu k úzkostným prežitkom, pričom úzkosť môže predchádzať depresii. Majú tiež sklony k neadekvátnym pocitom viny. Pri závažnej depresii sú narušené homeostatické mechanizmy, čo vedie k pocitom beznádeje a bezmocnosti.
Narušenie kognitívnych funkcií je u depresívnych pacientov časté. Beckov kognitívny model považuje automatické negatívne myšlienky za významný symptóm. Depresívni pacienti majú tendenciu k čiernobielemu hodnoteniu a lepšie si pamätajú informácie, ktoré sú v súlade s ich postojom. Narušenie exekutívnych funkcií ovplyvňuje plánovanie a koncentráciu, čo môže sťažovať učenie. U niektorých pacientov (8-15 %) sa objavujú bludy, a depresia môže viesť k sebapoškodzovaniu a sebavražednému správaniu. Zmena psychomotorického tempa je dôsledkom úbytku energie, čo sa prejavuje zvýšenou únavou a obmedzenou aktivitou. V extrémnych prípadoch môže inhibícia dosiahnuť depresívny stupor, kde pacient na podnety nereaguje a jeho vedomie je zatemnené.
Literatúra
McLARENOVÁ, K. (2010). Řeč emocí. Praha: NOXI, s. r. o., 422 s. ISBN 978-80-8111-311-6.
SOLOMON, A. (2001). Atlas depresie. THE NOONDAY DEMON, 631 s. ISBN 978-80-8283-014-2.
VÁGNEROVÁ, M. (2014). Současná psychopatologie pro pomáhající profese. Praha: Portál, s.r.o., 815 s. ISBN 978-80-262-0696-5.
YOUNG, S.N. (2007). How to increase serotonin in the human brain without drugs. Rev. Psychiatr. Neurosci, 32, 6, s. 394–99.
Zoznam použitej literatúry